Kniha „Raňajky u Tiffanyho – Truman Capote“ alebo film „Raňajky u Tiffanyho“

Kultový čítankový miniromán, ktorý sotva na sto stranách majstrovsky rozohráva príbeh Holly Golightlyovej. Škoda, že si ľudia zvyčajne spomenú len na čierne šaty Audrey Hepburn a klenotníctvo Tiffany & Co. v New Yorku z filmového spracovania. Raňajky pritom nehrajú v príbehu tak kľúčovú rolu a sú skôr myslené ako metafora.

Foto: Juraj Púchlo

KNIHA

Holly Golightlyová nie je práve ideál susedy, vedľa ktorej by ste chceli bývať. Pravidelné divoké párty, hlučné rozhovory a hádky, neskoré príchody a vyzváňanie na zvončeky, neporiadok v byte, kocúr bez mena – to sú len niektoré návyky človeka, ktorý nie je v bytovom dome populárny. Ani v New Yorku nie. Dej sa odohráva počas vojny, niekedy v rokoch 1943-1944, ale na postavy majú vojnové udalosti spočiatku minimálny dopad. Napríklad musia chodiť telefonovať do baru a barman zaznamenáva dobrým známym odkazy. Alebo dostávajú vojnové prídely cukru a smotany... Vojna však časom ukáže aj svoju horšiu tvár.

Rozprávač (v knihe neprezradí svoje meno) si spomína na svoje stretnutie a epizódy s Holly z bytu číslo 2. Ženu s nejasným pôvodom, by sme dnes nazvali kaviarenská povaľačka, možno drsnejšie ako platená, vydržiavaná spoločníčka, call girl, zlatokopka, sugar baby alebo epickejšie ako americká gejša, umelkyňa, herečka a múza. Sama Holly priznáva, že ju „nevzruší muž, ak nemá aspoň 42 rokov“ a „je tak trocha lesbička“. Mimochodom kniha vyšla v roku 1958 a na tú dobu pokrýva pomerne slušnú množinu tém a sociálnych javov, ako homosexualita, podvody, krádeže, mafiu, drogy, depresie... Holly robí spoločníčku bohatým ľuďom a zrejme nevedomky aj spojku medzi „advokátom“ O´Shaughnessym a mafiánskym väzňom Sallym Tomatom, ktorý si odpykáva trest v Sing Singu.

Dvadsaťročná Holly je chronická klamárka, nadáva, manipuluje ľuďmi, kradne z roztopaše, necháva si platiť v reštauráciách a financovať si bývanie. Sama nevie čo presne chce, či sa vydať za bohatého Trawlera alebo Josého Ybarra-Jaegara či za niekoho úplne iného. Hľadá sa aj tak, že uteká od muža, z miesta na miesto, uteká od zodpovednosti a pred strachom. Najlepšie sa cíti tam, kde sa o ňu starajú ako o váženú zákazníčku, teda ako v luxusnom klenotníctve Tiffany & Co. Hovorí: „Keď sa jedného krásneho dňa zobudím a pôjdem na raňajky k Tiffanymu, chcem byť sama sebou.“ Samozrejme u Tiffanyho sa raňajkovať donedávna nedalo, Holly používa klenotníctvo ako úkryt pred „čiernym psom“, nazývaným angst, čo je v preklade neistota, strach, osobné pociťované nešťastie. „Keby som našla v živote miesto, kde by som sa cítila ako u Tiffanyho, kúpila by som si nábytok a pokrstila kocúra.“ Tiffany & Co. je tu teda metaforou vysnívaného miesta pre život. V prenesenom význame americký sen.

Kniha má na rozdiel od filmu otvorený koniec. Ponecháva na čitateľovi, aby si možný osud Holly domyslel.

HODNOTENIE

Databazeknih.cz 74% (1063 hodnotení)

Goodreads.com 3,89 z 5* (191 773 hodnotení, z toho 28 % dalo 5*)

ČBDB.cz 76 % (562 hodnotení)

Amazon.com 4,4 z 5* (573 hodnotení, 63 % hodnotiteľov dalo 5*)

Foto: Juraj Púchlo

FILM

Štvrtého mája 2019 by herečka Audrey Kathleen Rustonová - Hepburnová oslávila rovných 90. rokov. Dožila sa však len 63. Ozaj, vedeli ste, že babička Audrey Hapburn Anna Katarína Welsová pochádzala zo slovenskej obce Kovarce?

Film vynecháva niektoré kontroverzné momenty a postavy z knihy, ale pridáva napríklad to, že George Peppard ako rozprávač príbehu Paul Varjak, je nepríliš úspešný spisovateľ, ktorého si vydržiava Patricia Neal ako pani Emily Eustace „2E“ Failenson.

„...spolu s mačkou, hrdzavým pruhovaným kocúrom, sedávala na požiarnom rebríku, a kým sa jej vlasy sušili, brnkala na gitare,“ píše Truman Capote. Práve v tejto scéne vo filme pôvodne skladba ani nemala zaznieť, zanovitá Audrey si ju však presadila, zahrala a zaspievala „Moon River“. Napokon film získal v roku 1962 dva Oskary (Academy Awards) práve za hudbu: za Najlepšiu pieseň (Best Music, Original Song, Henry Mancini (music), Johnny Mercer (lyrics)) a Najlepšiu hudbu (Henry Mancini).

Na najvyššom poschodí činžiaku býva pán Yunioshi, fotograf pre časopis. Vo filme ho hrá beloch, komik Mickey Rooney. Ide o typický príklad whitewashingu, kedy úlohy iných rás hrali belosi. Paradoxne vo filme sa objaví v úlohe komparzu v Hollynom byte „pravá“ Ázijčanka. Dnes by sa to v americkej produkcii stať nemohlo a navyše by bol celý film oveľa viac rasovo a genderovo vyvážený. Rooney si vyslúžil tiež dávku kritiky a ako 87-ročný sa v jednom interview priznal, že ho veľmi mrzela, lebo jeho stvárneniu bláznivého Yunishiho sa smiali aj samotní Ázijčania.

Jedným z mojich obľúbených trackov je Dimitri From Paris – Une Very Stylish Girl, ktorý je vystavaný na sample z rozhovoru Patricie Neal a a George Pepparda. Asi nebude náhoda, že sa táto pesnička a jej podobné hrávajú ako na módnych prehliadkach.

Raňajky u Tiffanyho sú kultový film, ktorý ovplyvnil popkultúru a módu. V knihe sa píše: „Bol teplý večer, takmer už letný, a ona mala na sebe priliehavé, chladné čierne šaty, čierne sandálky a perlový náhrdelník. Bola elegantne chudá a žiarila zdravím...Oči jej zakrývali tmavé okuliare.“ Mimochodom slnečné okuliare z filmu sú často zamieňané za značku Ray-ban, ale ide do značku Manhattan vyrábanú firmou Oliver Goldsmith. Šaty „little black dress“ od značky Givenchy, ktoré má na sebe Audrey Hepburn hneď na začiatku filmu, sú považované za jeden z najznámejších odevov v histórii 20. storočia a možno aj najslávnejšie čierne šaty všetkých čias. Pre tento film ich navrhol herečkin priateľ Hubert de Givenchy a položil tak základy pre celú kategóriu módy a doplnkov zvanú „dostupný luxus“. Šaty sa predali v roku 2006 v Londýne v aukcii za vyše 807.000 dolárov. Výťažok išiel organizácii City of Joy Aid, ktorá pomáha chudobným v Indii. Film po premiére oživil záujem o cigaretové držiaky a zvýšil dopyt po hrdzavých mačkách.

Hepburn sa s čiernymi šatami s odhalenými ramenami, vyčesanými vlasmi, náhrdelníkom a cigaretou na dlhej špičke stala symbolom a inšpiráciou pre nejednu modelku, módny dom či časopis. Dokonca bola inšpiráciou pre komiksovú hrdinku „Catwoman“. Vzhľadom k tomu, že v takmer každej scéne sa fajčí, Raňajky u Tiffanyho vyznievajú ako reklama nejakej tabakovej spoločnosti s riadne dlhým product placementom klenotníctva Tiffany & Co. (scénu údajne natáčali cez víkend, keď je zatvorené a na štáb dohliadal kordón policajtov). Raňajky u Tiffanyho sú asi najznámejšia úloha Audrey, hoci pre ňu ako pre introvertku nebolo úplne jednoduché uchopiť rolu pochabej extrovertnej dievčiny.

A ešte jeden odkaz pre súčasnú generáciu miléniálov. V novembri 2017 otvorili v klenotníctve Tiffany & Co. na newyorskej Piatej avenue vôbec prvú kaviareň s názvom Blue Box Café (Blue Box je patentovaný odtieň modrej typický pre Tiffany & Co.). Kaviareň je na 4. poschodí zrekonštruovanej budovy. Môžete si teda skutočne dať raňajky u Tiffanyho. Vyjdú vás okolo 25 eur.

HODNOTENIE

Rottentomatoes.com  Tomatometer 88 % (Audience Score 91 %, počet hodnotení 242 522)

CSFD.cz  82 % (15 190 hodnotení)

IMDB.com 7,7 z 10 (150 804 hodnotení)

Amazon.com 4,4 z 5* (1608 hodnotení, 69 % dalo 5*)

MOVIE OR BOOK

Film je knihou len voľne inšpirovaný. Chémia medziľudských vzťahov funguje v knihe úplne inak, sám Capote nebol s filmovým spracovaním spokojný. Kvitujem, že aspoň zachovali hlášku: „Cesta k dverám trvá asi štyri sekundy. Dám vám dve.“ Z mnohých vyššie uvedených dôvodov odporúčam najskôr knihu a potom film, ktorý má dodnes vplyv na popkultúru a módu.

ČO ČÍTAŤ A POZERAŤ ĎALEJ?

V New Yorku sa odohrávajú aj väčšie príbehy, napríklad Ohňostroj márností (1987) alebo Malý život (2017). Rozprávač číta Simeona. Georges Simenon bol belgicko-francúzsky spisovateľ detektívnych a psychologických románov, o.i. aj tvorca postavy komisára Maigreta. Vizáž a šaty Audrey Hepburn hrajú dôležitú úlohu aj v románe Veľké malé klamstvá (2017). Pozrite si aj iné filmy s Audrey, napríklad Prázdniny v Ríme (1953) alebo Ako ukradnúť Venušu (1966).

* SPOILERY * 

Vo filme chýba Joe Bell z výčapu na Lexington Avenue.

Vo filme má Holly doma funkčný telefón, bolo to počas vojny, mať vlastný telefón bol luxus.

Hollyn brat Fred zahynie vo vojne.

Film končí happyendom, ale v knihe sa nevie, či Holly skončila mŕtva, vydatá alebo v blázinci. Nevie sa, na ktorom kontinente sa nachádza.