Kniha „Volanie divočiny – Jack London“ alebo film „Volanie divočiny“?

Volanie divočiny (The Call of the Wild) prvýkrát vyšlo v roku 1960 a ani dnes nestráca nič zo svojej príťažlivosti. Na fotke je vydanie z roku 1980, ktoré ilustroval František Hübel. Knižných vydaní je násobne viac ako filmových verzií, čo ma len utvrdzuje v tom, že Volanie divočiny by si mal každý prečítať a filmy vnímať ako rôzne jej viac či menej vydarené interpretácie.

Foto: Juraj Púchlo

KNIHA

Málo je autorov, ktorí dokážu na sto stranách napísať silný príbeh. Podobne to ukázal napríklad Truman Capote v útlej knižočke „Raňajky u Tiffanyho“. Jack London jazykom sebe vlastným opisuje temné časy masovej hystérie a stádového efektu nazývané zlatá horúčka (gold rush). Konkrétne tú najznámejšiu, ktorá vypukla na Klondiku. Správy o náleze zlata rozšírili paroplavebné i dopravné spoločnosti a medzi rokmi 1896 a 1899 sa na Aljašku nahrnulo vyše 100 000 ľudí. Niektorých tam dohnala chamtivosť, iných ťažká životná situácia a ďalších túžba za dobrodružstvom. Aljašskú zlatú horúčku v Yukonskom teritóriu môžeme smelo označiť za jednu z najväčších migrácií v moderných dejinách ľudstva.

Okrem prospektorov - zlatokopov sem prichádzali aj rôzni dobrodruhovia, špekulanti, hrdlorezi, ale aj poštári, „chlap v červenom svetri“, remeselníci a obchodníci. Nie nadarmo sa traduje, že na zlatej horúčke najviac zbohatli práve obchodníci, ktorí hľadačom predávali potraviny, výstroj a výzbroj. Napokon, aby zlatokop prežil zimu v drsnej prírode údajne potrebovali prepraviť asi tonu zásob. Časť cesty to išlo koňmo, časť na saniach ťahaných psami a mnoho úsekov pekne po vlastných či po schodoch vytesaných v ľade.

Jack London sám skúšal šťastie ako zlatokop v roku 1897, ako dvadsaťjedenročný. V rovnakom čase sa začína Volanie divočiny. Autor výborne vystihuje prostredie: surové, drsné, nehostinné, pusté a sychravé. Vládne tu zákon silnejšieho, rýchlejšieho a ľstivejšieho. Zákon kyjaka a tesáka. Zabiť alebo dať sa zabiť, zožrať alebo dať sa zožrať.

Rovnako jazyk autora je úsporný. Často preskakuje dlhé obdobia v živote kríženca Reka (v origináli Bucka), ktoré boli beztak plné stereotypných dní, počas ktorých musel ťahať sane. Pozorný čitateľ si isto uvedomí, že prejsť vzdialenosť z prístavu Skagway do Dawsonu, nie je záležitosť pár dní. Navyše to nie je práve parčík, ale kanadská divočina so všetkými jej krásami a nástrahami. Mesto Dawson malo vo svojich „zlatých časoch“ vyše 40 000 obyvateľov, no dnes tu žije niečo vyše tisíc ľudí. Dnes už zlato neťažia, ale zato ťažia z turistiky. Leví podiel na tom má aj Volanie divočiny, ktoré oblasť spopularizovalo. Z drevenej chatrče, v ktorej býval 21-ročný zlatokop London, vyrobili dve repliky. Jedna stojí v jeho rodisku v San Franciscu a druhá v Dawson City.

Čo je zaujímavé, tak London v jednej pasáži popisuje stav flow, konkrétne: „Je vytrženie, ktoré predstavuje vyvrcholenie života nad ktoré sa život nemôže povzniesť. A paradox života je v tom, že k tomuto vytrženiu nedochádza vo chvíli, keď tvor žije najintenzívnejšie, ale keď úplne zabudne, že žije. Toto vytrženie, keď zabúdame, že žijeme, zachvacuje umelca a unáša ho do výšav, von z jeho ja, až v zbĺkne plameňom.“ Flow popísal v rovnomennej knihe psychológ Mihaly Csikszentmihalyi a výraz sa prekladá aj ako plynutie, prúdenie, prúd alebo tok. Toto „vytrženie“ je práve jeden zo silných dôvodov, prečo ľudia vyhľadávajú samotu alebo aspoň nerušené tiché miesto, aby mohli v pokoji premýšľať, pracovať či byť len tak chvíľu sami so sebou. Vtedy, v čase flow, alebo v momente intenzívneho vnímania, je možné „počuť“ rôzne vnútorné hlasy, nutkania, motivácie a „volania“.

„Rek začul toto volanie, ktoré tajomne vzrušovalo a vábilo, cítil, ako ho čosi núti obrátiť sa chrbtom k vatre a udupanej hline a pohrúžiť sa do pralesa...“


Volanie divočiny je téma, ktorá má stále zelenú. Útek z mesta, útek od civilizácie, útek do nepreskúmanej krajiny - to neprestáva lákať už od čias „úteku“ do Waldenských lesov. Filozof a predstaviteľ transcendentalizmu Henry David Thoreau napísal Walden ešte v roku 1854 a je to jedna z kníh, ktoré zásadne ovplyvnili americkú náturu a kultúru. Pravdepodobne ju čítal aj Jack London. Často sa však Walden idealizuje a zle interpretuje. Málo sa vie, že Thoreaov zrub nebol v hlbokom lese, ale na čistine pri lese, ktorá bola na skok od rušnej verejnej cesty, jazera a tak blízko železnice, že zreteľne počul vlaky. Thoreau bol v „divočine“ len 30 minút chôdze od svojho rodného mesta Concord, kam sa pravidelne vracal kvôli jedlu a spoločenským stretnutiam. Sám píše, že si na stavbu zrubu požičal sekeru a náradie od priateľov. Priatelia a rodina ho v zrube pravidelne navštevovali. Jazero Walden bolo – a je aj dnes - populárnou destináciou turistov vyhľadávajúcich peknú prechádzku alebo miesto na plávanie. Všeobecne je však Walden moderným synonymom úteku do divočiny a návratu k prírode. Symbolizuje vzdanie sa výhod civilizácie a aj sám Thoreau knihu písal ako filozofickú úvahu pri hľadaní protipólu nastupujúcej industrializácie. Thoreau však nebol vôbec prvý, kto sa týmito myšlienkami zaoberal. Už Aristoteles hovoril, že človek sa má venovať činnostiam, ktoré mu prinesú „zdroj vnútornej radosti“ (teda stav flow). V minulosti mnísi odchádzali od civilizácie do jaskýň rozjímať a meditovať a dodnes nesú mnohé mená práve podľa ich „obyvateľov“, napríklad Svoradova jaskyňa. Dnes sa úteku do prírody a návratu k prírode, biofílii aj minimalizmu venujú desiatky kníh a filmov. Krátky zoznam nájdete tradične v časti Čo čítať a pozerať ďalej.

„Jestvuje trpezlivosť divočiny – zaťatá, neúnavná, húževnatá ako sám život.“

HODNOTENIE

Databazeknih.cz 91 % (35 hodnotení)

Goodreads.com 3,87 z 5* (327 287 hodnotení, z toho 30 % dalo 5*)

ČBDB.cz 87 % (214 hodnotení)

Amazon.com 4,2 z 5* (2580 hodnotení, 68% hodnotiteľov dalo 5*)

Zdroj: ZOOM.co.uk

FILM

Film má asi najbližšie k rodinným filmom typu Psia cesta, Lassie sa vracia alebo Snežné psy, ktoré sú tak typické pre predukciu Disney. Volanie divočiny sa dejom v hrubých rysoch podobá na knižnú predlohu, ale má úplné iný „mood“, prenáša na diváka inú náladu a pocity ako kniha.

Volanie divočiny bolo sfilmované už mnohokrát, prvýkrát v roku 1923. Nazdávam sa ale, že sa sfilmovať nedá. Ťažko uchopiteľnú tému boja domestikovaného zvieraťa s prirodzenými prírodnými pudmi a vzťahom k rozličným pánom, možno preniesť na filmové plátno všelijakým spôsobom, ale ani najnovšiemu filmu sa to nepodarilo. Vnútornú rozorvanosť s ťažkosťami zahrajú skúsení herci, nie to ešte CGI Maxipes Fík. (CGI = Computer-generated imagery).

Jedna z adaptácií, ktorá pomerne verne kopíruje román je Volanie divočiny, kde hral už zosnulý Rudger Hauer. Na rozdiel od modernej, takmer až idylickej rozprávky pre deti, s gýčovými zábermi na Yukon a Britskú Kolumbiu, sa tu pracovalo so živými zvieratami a nie počítačovou grafikou. Buck Verzia 2020 má až príliš ľudskú mimiku. V niektorých scenách doslova čakáte, že prehovorí a že sa celý film bude ďalej odohrávať ako béčková komédia Look Who's Talking Now.

Aby som ale film iba nehanil, má aj svoje svetlé momenty. Napríklad atraktívna scéna s lavínou a jaskyňou je ako vyšitá do kina alebo na veľkú obrazovku (v knihe ju však nehľadajte). Páči sa mi, že Buck vidí svoje divoké „alter ego“, čierneho vlka, ktorý je metaforou volania divočiny a prirodzených zvieracích inštinktov. Pekne do filmu zakomponovali aj fakt, že poštárov nahradil telegraf. Samuel F. B. Morse predviedol funkčný prototyp telegrafu v roku 1844, a teda v roku 1897 už mohol byť využívaný plošne poštovým úradom a železnicou.

Na ČSFD sa píše, že Walt Disney Company kúpila v roku 2019 aktíva spoločnosti FOX a Volanie divočiny je vôbec prvý film, ktorý obsahuje logo 20th Century Studios bez názvu FOX. Pravdepodobne len zhodou náhod bola adaptácia románu z roku 1935 s Clarkom Gableom posledným filmom vydaným pod názvom Twentieth Century Pictures pred zavŕšením fúzie a premenovaním na 20th Century Fox.

Žiaľ, nové spracovanie nezachránia ani skvelí súdobí herci a takmer dokonalá CGI. Hoci v knihe je to muž, vo filme je Francoise kanadská herečka Cara Gee známa zo seriálu The Expanse. Jej súputníka Perrault-a si zahral Omar Sy z kultového filmu Intouchables. Johna Thorntona štandardne kvalitne stvárnil 77-ročný Harrison Ford a zloducha Hala herec Dan Stevens. Viem si však predstaviť aj inak investovaných 125 miliónov dolárov než na CGI produkciu a zvučné herecké mená.

HODNOTENIE

Rottentomatoes.com Tomatometer 61 % (Audience Score 89 %, počet hodnotení 9360)

CSFD.cz 69 % (1312hodnotení)

IMDB.com 6,8 z 10 (24 142 hodnotení)

Amazon.com 6,8 z 10* (5304 hodnotení, 71% dalo 5*)

MOVIE OR BOOK

Z drsného putovania divokou Aljaškou sa v novom spracovaní stáva nedeľná rodinná prechádzka na Kačín. Zákon kyjaka a tesáka, omrzliny, sliny, krv, hlad a kusy mäsa a kožušiny, ktoré ešte pred chvíľou behali po lese, nahrádza panoptikum bizarných psích postáv generovaných na počítači a usmievajú sa Driss, ktorý namiesto vozíčka s Philippom keruje sane. Našťastie stále sú tu knihy, ktoré pri príležitosti novej filmovej verzie pre internetovú generáciu Alfa, vyšli pre tých skôr narodených ako v Slovart-e, tak aj v českom vydavateľstve LEDA z obálkou od štúdia Tomski&Polanski.

Verdikt: kniha si zaslúži 5/5, je to nadčasová čítanková (učbnicová) záležitosť a mala by byť súčasťou každej knižnice. Film s odretými ušami 1/5 za snahu o novú interpretáciu.

ČO ČÍTAŤ A POZERAŤ ĎALEJ?

Z románových kníh podľa skutočných udalostí odporúčam Útek do divočiny (John Krakauer) a vynikajúce filmové spracovanie (určite sa učte objaví aj na blogu). Relatívne novým filmom je autobiografická Divočina podľa predlohy Cheryl Strayed s výbornou Reese Witherspoon v hlavnej úlohe. Jedno z tých lepších spracovaní Volania divočiny je z roku 1972. Johna Thorntona si zahral Charlton Heston. Známy príbeh o ťažnom psovi Togo, má svoju animovanú (Balto, 1995) aj hranú verziu. Je to podstatne lepší film ako nové spracovanie Volania divočiny. V hlavnej úlohe Willem Dafoe.

Z beletrie stojí za zmienku Náš veľký útek (tu si skúsila žiť mimo civilizácie hlboko v lesoch švédska rodina)  Pre záujemcov o non-fiction k téme odporúčam Les léčí a  dokumentárnu knihu Raději zešílet v divočině. a čokoľvek od nemeckého lesníka Petera Wohllebena.

** SPOILERY **

* Scéna s prelomením ľadu pod Francoise je navyše. V románe sa ľad prepadne pod Halom, Charlesom a Mercedes, utopia sa aj so psami a saňami.

* Hal teda v knihe nevystupuje v úlohe záporáka až do konca. V knihe na záver zavraždia Thorntona a jeho dvoch priateľov indiáni (aby boli tvorcovia filmu politicky korektní, tak jediný Indián je spravodlivý starešina v krčme).

* Od Perraulta kúpil Bucka škótsky miešanec a až potom Hal a jeho partia. Táto scéna vo filme chýba.