Kniha „Ohňostroj márností -Tom Wolfe“ alebo film „Ohňostroj márností?“

Píše sa rok 1987. V televízii sa prvýkrát objavujú The Simpsons a Tom Wolfe vydáva svoj román „The Bonfire of Vanities“ (Ohňostroj márností). Bonfire môžeme preložiť aj ako táborák, do ktorého autor prikladá takzvanú česť, moc, status a iné daromnosti, veci, ktoré nemajú hmatateľnú hodnotu. Veci, ktoré rýchlo pominú: bohatstvo, postavenie, vážnosť... netrvajú večne. Sú to dočasné, povrchné, prechodné daromnosti. Márnosti. Ohňostroj márností je tak zložitý prepletenec osudov, miestami až absurdných náhod, panoptikum epizód a laboratórium ľudských vzťahov v Babylone 20. storočia. Simpsonovci mi napadli ako dobrá paralela. Nekompromisne parodujú globálne neduhy od roku 1987 až dodnes.

Foto: Juraj Púchlo

KNIHA

Román vyšiel v roku 1987, ako v poradí jedenáste dielo Toma Wolfa. V roku 1991 knihu u nás vydal Tatran v edícii LUK - Knižnica modernej svetovej prózy. Wolfe vykresľuje New York ako veľkomesto, kde pár kilometrov geografickej vzdialenosti môže znamenať stovky kilometrov na spoločenskom rebríčku. Základnou zápletkou je stret diametrálne odlišných príjmových kategórií, ľudí s rozdielnym sociálnym statusom, genderové a rasové predsudky. Stret dvoch svetov, bieleho a čierneho, bohatého a chudobného, (takmer) rozprávky a tvrdej reality, stret horných desaťtisíc a „plebejcov“. Manhattan vs. Bronx. Krásne ukazuje, ako sa nezaujímavý prípad nehody černocha v Bronxe, stáva mediálne zaujímavým prípadom bohatého Anglosasa z Wall Streetu, samozvaného „Vládcu vesmíru“ finančníka Shermana McCoya, ktorý si žije nad pomery.

Kniha je žurnalistický román. Wolfe sa na 600 stranách vyžíva v bohatej faktografii – popisuje honoráre jednotlivých pozícií, reálie a architektonické zaujímavosti, odevy a módu. Jeho objektívny odstup žurnalistu a popisy sú častokrát až zbytočne detailné... a nudné. Príbeh začína mať spád až v poslednej tretine, zhruba od zatknutia McCoya. Pritom „story“ by mohla byť pokojne aj zo súčasného New Yorku, kde cudzie nešťastie otvára dvere iným k popularite a do vyšších kruhov.

Zostáva len krútiť hlavou nad nemorálnosťou a absenciou etiky. Jeden potopí druhého bez mihnutia oka, ďalší sa škrabe po chrbtoch iných, iný si vybuduje meno na bulvárnej medializácii nehody a mimomanželského romániku. Muži aj na rande hovoria o osobnej kariére. Na pôde Big Apple sú motiváciou peniaze a najmä vidina ešte väčších peňazí, moci a slávy. Sebecké a politické záujmy sú postavené nad záujmy spoločenské, a to dokonca aj v prípade duchovných vodcov. Je úplne v poriadku, že neúspech jedného, môže vystreliť k úspechu niekoho iného. Raketovo.

Nad všetkým tým dianím sa vznáša márnosť, zbytočnosť a pominuteľnosť. Uvedomuje si to aj alkoholik a novinár Peter Fallow, najmä pri večeri v luxusnej reštaurácii s magnátom Rifkinom. Ani fatálny Rifkinov infarkt ho však nevykoľají v honbe za senzáciami. Sú tu „dámy“, ktoré bez hanby rozhadzujú peniaze svojich mužov, ktorí sú zasa len veľké rozmaznané a zbabelé deti svojich bohatých rodičov. Navštívime opulentné, okázalé snobské večierky bielej smotánky, kde je najväčším faux pas ak nie ste súčasťou „debatnej kytice“ a zhovárate vo dvojici so svojou manželkou. Wolfe košato popisuje situáciu, keď je človek vyhodený z konformity, keď mu nepríjemný sled udalostí naruší jeho spoločenský status quo. Ten sa zrúti ako domček z karát a odhalí pominuteľnosť a krehkosť fingovaného spoločenského statusu.

Naplno sa odhaľujú pokrytectvo a chamtivosť. Mediálna a kriminálna diskreditácia odkrýva pretvárku a radobykamarástvo (napríklad Pollard) a dotkne sa aj nevinných (McCoyovej šesťročnej dcéry, Lambovej matky). Vo víre udalostí sa vyfarbujú aj charaktery tých najbližších. McCoyova manželka Judy na jednej strane drzo a s úplnou samozrejmosťou žije a robí kariéru z účtu svojho muža, ale neváha ho kedykoľvek a najmä v ťažkých chvíľach pokoriť (napr. že, zbiera zlaté drobčeky) a potopiť pred očami ich dieťaťa. Napokon čo tam po morálke, v morálnom bahne plnom mamonu a nevery. Aj na náboženstvo je tu nazerané cez prizmu ekonomiky (zapíšeme dieťa k sv. Jakubovi a tým to končí) a prospechárstva (konanie a záujmy Reverenda Bacona). Ženy sú vôbec v románe vykreslené ako vydržiavané spoločníčky, milenky a ženské röntgenogramy (social x-ray women). Dnes by sme ich nazvali Sugar Babes, zlatokopky alebo jednoducho štetky. V New Yorku neexistuje lojalita, len cynizmus a megalománia. Ťažko povedať, aké záujmy má McCoyov otec, ktorý sa azda ako jediný zastane syna. Či mu ide úprimne o synovu česť alebo chce zachrániť česť celej rodiny, alebo mu ide o svoju vlastnú reputáciu.

Apropó reputácia. Wolfe veľmi pravdivo ukazuje, ako sa dá vďaka médiám a záujmovým skupinám reputácia rýchlo stratiť, ale aj ako sa dá raketovo vybudovať. Z priemerného obyvateľa černošsko-portorikánskeho Bronxu vzniká nadpriemerný študent a nevinnosť sama. Z bieleho pracháča z Wall Street v podstate za noc vzniká vrah a vydedenec. Beloch sa dá ľahko očierniť. Nastavenie agendy (Agenda Setting), nastavenie toho, o čom sa hovorí pomocou médií, pomocou farmárov žurnalizmu, funguje v záujme predvolebnej rétoriky. „Belošská spravodlivosť“ a prípad „Johannesbronx“ sa menia na prípad McCoy, bieli kandidáti na vysoké politické posty dávajú pred potenciálnymi voličmi okato najavo, že aj keď je niekto beloch a má peniaze, platí preňho rovnaká spravodlivosť ako pre černochov.

Prekladu nie je čo vytknúť, na svoju dobu je akurátny. Samozrejme dnes sa už usmejeme nad doslovným prekladom Helmannovej majonézy (Helmann´s) alebo ligou Amerických univerzít (Ivy League). Séria komiksov, filmu a plastových postavičiek Masters of the Universe (He-Man, Skeleton a ďalší, film bol uvedený v rovnakom roku, ako kniha, 1987) by sa dnes tiež u neprekladala ako Páni sveta, skôr Vládcovia vesmíru. Jedna postava menom Steiner má prezývku Dread Brit (Besný Brit), ktorú Peter Fallow zmení na Dead Mouse, pričom v preklade je Fádny Myšiak...

HODNOTENIE

Databazeknih.cz   86 % (33 hodnotení)

Goodreads.com    3,8 z 5* (58 235 hodnotení, pričom 38  % dalo 4*)

ČBDB.cz   85 % (8 hodnotiteľov)

Amazon.com    4,4 z 5* (705 hodnotení, 64 % hodnotilo na 5*)

FILM

Tom Wolfe predal práva na sfilmovanie spoločnosti Warner Bros za cca 5 miliónov amerických dolárov, čo sa štúdiu viac-menej vrátilo počas otváracieho víkendu. Neľahkej úlohy zhustiť 660 stranový román do 125 minút sa v roku 1990 zhostil režisér Brian de Palma (Mission: Impossible, Carlitova cesta). Filmom sprevádza rozprávač Peter Fallow (Bruce Willis), č je síce rozdiel oproti knihe, ale nie až taký zásadný a dokonca vo filme je očakávaný. Fallow je muž okamžiku, hviezda večera a v podstate človek, ktorý to celý prípad McCoy postupne medializuje. Tom Hanks ako Sherman McCoy veľmi dobre zahral rozmaznané vyplašené decko svojho otca. Judy (Kim Cattrall) je asi najvýstižnejšie zahraná postava. Doslova akoby vypadla z románu. Preafektovaná štíhla, „röntgenogram“, cynická a pokrytecká fiflena, ktorá sa dobre vydala. Cattrall v podstate mohla voľne nadviazať na túto úlohu v seriáli Sex v meste, ktorý sa tiež odohráva v New Yorku.

Zdroj: Amazon.com

Predloha na jednom mieste hovorí o vzostupe žien, že si postupne získavajú rešpekt v drsnom chlapskom prostredí. Wolfe doslova píše, že za ostatnú dekádu (1977-1987) sa „inteligencia dievčat stala spoločensky prijateľná“. Ak inteligencia zahŕňa vypočítavosť s akou manipuluje mužmi, tak 10/10 dostáva Melanie Griffith v úlohe McCoyovej milenky Marie Ruskinovej. Okrem predvádzania spodnej bielizne, má dokonale otravný hlas, s južanským, „vidláckym“ prízvukom. Ako správna zlatokopka pristane Concordom aj s kuframi značky Louis Vuitton. Po úspešnejšej úlohe vo filme Podnikavé dievča, tu Melanie nedostáva taký priestor.

Dej je oproti knihe vtipnejší, svižnejší, ale nekonzistentný. Ani po zatknutí McCoya nevygraduje. Tam už navyše scenárista v rámci dynamiky dej značne zhusťuje. Do jednej sekvencie tak natlačil pokazený večierok, odmietnutie firmou a ešte aj vyhodenie správcu spoločenstva domu.

Výbornú miniúlohu hrá Morgan Freeman ako sudca Leonard White (pekný paradox, černoch s menom White = Biely), ktorý prekukne, že Kramer a Weis hrajú politický futbal a zatiahli doň černošskú komunitu aj médiá. Jeho záverečná reč „Zo slušnosťou sa neobchoduje!“ je však patetická a vyznieva trápne moralizujúco. Dočítal som sa, že Freeman dokonca tento film ani nikdy nevidel.

V závere Fallow krstí knihu The Real McCoy – The Forgotten Lamb, za ktorú dostal Pulitzerovu cenu. Vo väčšine anglicky hovoriaceho sveta je „Real McCoy“ metafora, ktorá v novinárskej branži znamená „skutočný článok“, „článok na základe skutočných udalostí“. Okrem toho, že je to slovná hračka s menom Shermana McCoya, tak to ďalšia lož a fikcia, lebo veľa informácií o kauze Fallow v článkoch prifarbil, prekrútil a zveličil.

HODNOTENIE

RottenTomatoes   Tomatometer 16 % (Audience Score 26 %, 2,6/5, počet hodnotiteľov 12 101)

CSFD.cz   58 % (1819 hodnotení)

iMDB.com   5,5 z 10 (19 249 hodnotení)

MOVIE OR BOOK

Ak máte chuť na veľa faktov, z ktorých mnohé už dnes nie sú ani aktuálne, prečítajte si román. Ak chcete vedieť len o čo v ňom ide, stačí si pozrieť film. Navyše sa pobavíte na filmových hviezdach, ktoré v tej dobe nemali vrásky a neboli ešte také hviezdy. Ak si chcete predsa len urobiť obrázok o hlavných rozdieloch medzi filmom a románom, mrknite si kapitolu Spoilery.

*SPOILERY*

Hlavné odlišnosti kniha a film sú v motiváciách. Napríklad Kramer sa chce zapáčiť jeden z mladých ženských členiek poroty na súde, „balí“ ju a predvádza jej svoje schopnosti až za hranu akceptácie sudcom. Vo filme to nie je, tam za hlavnú motiváciu scenárista zvolil pochlebovanie sa okresnému prokurátorovi, ktorý kandiduje na starostu New Yorku. 

Film hovorí, že McCoyov byt má hodnotu 6 miliónov. V knihe mu ponúka realitná maklérka 3,5 milióna dolárov.

V knihe McCoy nevyženie smotánku zo svojho domu streľbou z brokovnice, ale naopak baví celú spoločnosť svojimi zážitkami z cely predbežného zadržania a zo súdu. Získava body a je za hviezdu večera.

Autopásku z apartmánu Marie Ruskinovej získa právnikov kolega. Vo filme je to inak, tam im ju pošle Peter Fallow, lebo mu to poradí jeho kamoška, ktorá pozná Ruskinovú a jej talianskeho priateľa.

Román sa končí inak ako film. Vo filme je McCoy oslobodený, ale v knihe je odsúdený po 13 mesiacoch od incidentu. Lamb totiž na následky zranení zomiera.

Peter Fallow si zoberie za ženu Evelyn Steiner, dcéru vydavateľa City Light Geralda Steinera a román končí tým, že s ňou brázdi vlny Egejského mora a nie krstom jeho knihy „Real McCoy“

ČO ČÍTAŤ A ČO POZERAŤ ĎALEJ?

Môže to byť ktokoľvek z nových románových žurnalistov, ako Wolfovi súčasníci Norman Mailer, Gay Talese, Joan Didion, Michael Herr, Truman Capote (Raňajky u Tiffanyho), Hunter S. Thompson (Strach a svrab v Las Vegas). Mne najviac Ohňostroj márností pripomenul Arhura Haileyho, ktoré diela sú tiež sfilmované (Letisko, Detektív...). Ak máte chuť na príbehy z právnickeho prostredia, tak je tu film na základe románu Johna Grishama – Firma. O Wall Street a obchodovaní s cennými papiermi a na newyorskej burze hovoria filmy Wall Street a Jordan Belfort - Vlkz Wall Street.