Kniha „2001: Vesmírna odysea – Arthur C. Clarke“ alebo film „2001: Vesmírna odysea“?

Tajomný monolit v Utahu, neskôr v Rumunsku, Kalifornii a Isle of Wight, bol hneď od prvých zmienok spájaný s fanúšikmi knihy a filmu 2001: Vesmírna odysea. Popkultúrny fenomén a záhadológia okolo miznúceho a objavujúceho sa monolitu ma inšpirovali. Prečítal som knihu a potom si pozrel dnes už kultový film. Táto kombinácia je na blogu prvýkrát, nakoľko už od začiatku išlo o úzku spoluprácu režiséra a spisovateľa. Kniha vychádzala zo scenára.

Foto: Juraj Púchlo

KNIHA

Arthur C. Clarke je jeden z čelných predstaviteľov hard sci-fi, vedeckej fikcie, teda žánru, v ktorom sa očakáva veľká dávka reálnych technologických možností a súdobých vedeckých poznatkov. Napokon sám Clarke tvrdil, že akákoľvek pokročilá technológia je na nerozoznenie od mágie. („Any sufficiently advanced technology is indistinguishable from magic.“)

2001: A Space Odyssey napísal Arthur C. Clarke ešte v roku 1968 na základe scenára Stanleyho Kubricka. V knihe je všetko, čo definuje tento žáner. Všetko, čo sme ako detváky vyrastajúce na knihách o praveku, ktoré ilustroval Zdeněk Burian a na Verneovkách, chceli vidieť. Odysea kombinuje osvedčené ingrediencie: pravek, tajomný monolit mimozemského pôvodu, mesto na Mesiaci, vesmír, Hviezdna brána a medzihviezdne lety, hibernáciu aj inteligentný superpočítač a nakoniec aj nukleárne hlavice. Prítomnosť superpočítača je skvelým premostením na chystané stretnutie s mimozemskou inteligenciou. Citujem: „...skutočnosť, že HALovi konštruktéri nedokázali plne porozumieť ani psychológii svojho vlastného výtvoru, naznačovala, ako ťažké asi bude nadviazať spojenie s bytosťami úplne cudzími.“

Clarke dokázal Kubrickov scenár pretaviť na skutočnú odyseu. Na malom priestore vytvoriť bohatý vesmír príbehov naprieč časom a vzdialenosťou.

HODNOTENIE

Databazeknih.cz 89 % (233 hodnotení)

Goodreads.com 4,15 z 5* (263 885 hodnotení, z toho 42 % dalo 5*)

ČBDB.cz 96 % (36 hodnotení)

Amazon.com 4,7 z 5* (1750 hodnotení, 76 % dalo 5*)

Foto: TPD

FILM

Kubrickov film plynie dnešnou optikou v zúfalo pomalom tempe. Len samotný úvod má dve minúty tmy a na prvé počutie kakofónie zvukov. Rovnaká prestávka je uprostred filmu. Film však obsahuje kultové scény, ktoré sú dookola kopírované a napodobované. Stačí spomenúť filmy Marťan, Gravitácia, Votrelec aj súdobý seriál The Expanse. Záver filmu pripomína niektoré momenty z filmu Sféra, ktorej predlohu napísal Michael Crichton (objaví sa aj na blogu v roku 2021, má sa vraj točiť seriál). Clarke v knihe používa pojem Hviezdna brána – dávno predtým, než vznikol film aj seriál s rovnakým názvom.

Samostatnou kapitolou je hudba. Kubrick „spropagoval“ Richarda Straussa a jeho symfonickú báseň Also Sprach Zarathustra (čo je názov knihy, ktorú napísal Friedrich Nietsche. Mimochodom záber na Slnko a kosák Mesiaca v jednej línii je symbolom zoroastrismu, ktorý uctieval Zarathuštru). Zásadnou skladbou je valčík Na krásnom modrom Dunaji od Johanna Straussa. Zdanlivo kakofonické zvuky a chorálové hlasy sú tiež hudbou, ktorú napísal židovsko-maďarský skladateľ Gyorgy Ligeti (Kubrick údajne tieto skladby použil bez povolenia autora, čo sa neskôr riešilo súdnou cestou). Husľový part je potom skladba Gayane, dielo Arama Chačaturjana (známa skôr vďaka skladbe Šabľový tanec z baletu Gajané). Hudba je zásadnou súčasťou filmu a z istého pohľadu môže byť celok vnímaný ako filozofická filmová opera. Clarke tiež píše: (Dave) „Sibelius, Čajkovskij a Berlioz mu vydržali niekoľko týždňov, Beethoven o niečo dlhšie. Konečne našiel pokoj a mier, tak ako už toľko ľudí pred ním, v abstraktnej architektúre Bacha, ozdobenej občas Mozartovými ornamentami.“

Ako som spomenul, film plynie v rozvláčnom tempe. Mnohé scény ukazujú podobnú činnosť – napríklad presun zo zeme na vesmírnu stanicu, presun zo stanice na Mesiac, presun v rámci Mesiaca. Vo všetkých je takmer totožný výhľad z kokpitu a pohľad na ľudí v kokpite z exteriéru. Všade sa snažia cestujúci niečo konzumovať. Raz je to prostredníctvom slamiek, inokedy balený sendvič a káva z kanvice a na vesmírnej lodi im akýsi stroj „vypľuje“ farebné želé. Veľmi ma pobavila „Zero Gravity Toilet“, ktorej návod na obsluhu mal až 10 bodov, čo bol zámer tvorcov. Tento žart sem dali náročky. Na filme však údaje spolupracovala NASA, tak mnohé detaily boli výsledkom konzultácií a poznatkov rokov šesťdesiatych. Pochvalne sa o filme vyjadrilo viacero astronautov, ktorí vystúpili do voľného vesmíru.

Obdivujem ľudí, ktorí by dokázali stráviť celý film na jeden záťah. Mne to trvalo 3 večery. Niekedy máte pocit, že musíte scénu pretočiť, posunúť konečne vpred. Napríklad výstup do vesmíru a oprava antény, kedy je počuť len dýchanie astronauta, je až otravná a dnešný divák si v pohode odskočí pre popcorn bez toho, aby mu niečo podstatné ušlo. Prelet čiernou dierou je potom čistý trip po silnej dávke LSD (filmové triky sú samozrejme poplatné dobe).

HODNOTENIE

Filmová databáze 80,9 (356 hodnotení)

CSFD.cz 79 % (22 251hodnotení)

IMDB.com 8,3 z 10 (599 291 hodnotení)

Amazon.com 4.6 z 5* (6857 hodnotení, 79 % dalo 5*)

MOVIE OR BOOK

Kniha a film sú samostatné majstrovské kúsky. Spolu tvoria jeden z pilierov hard sci-fi. Zároveň inšpirovali k ďalším pokračovaniam – knižným a filmovým. Bez mučenia priznávam, že som ich nečítal a nevidel. Obávam sa, či by som mi nepokazili výsledný dojem z prvej (siamskej) dvojice kniha – film. Stotožňujem sa s tvrdením, že film je akoby sci-fi opera a k opere divák dostane text (libreto), čiže aj tu je potrebné si najprv prečítať knihu. Sám Kubrick sa vyjadril, že nehodlá význam filmu a jednotlivých scén interpretovať. Každý si má vytvoriť vlastný názor. A názorová pluralita je pod každou zmienkou o filme viac ako košatá a pestrá: od znechuteného odmietnutia, až po adoráciu. Na záver ešte k tajomným monolitom. Dnes už vieme, že za inštaláciami stojí skupina umelcov, ktorá si hovorí The Most Famous Artist. Pôsobí v Santa Fe v Novom Mexiku.

ČO ČÍTAŤ A POZERAŤ ĎALEJ?

Naznačil som to už v rámci blogu. Určite siahnite po Marťanovi (blog tu) alebo si pozrite Gravitáciu (2013). Určite nestúpite vedľa ani so staršími filmami Sféra (1998) a The Abyss (1989). Zo seriálov odporúčam The Expanse (2015-2021).

* SPOILERY *

- Videohovor Floyda so svojou dcérou je vo filme navyše, v knihe ho nenájdete. Dcéru hrá Kubrickova vlastná dcéra Vivian.

- V knihe smeruje loď k jednému z mesiacov Jupitera, vo filme priamo k Jupiteru.

- Záver, kedy vesmírne embryo vyhodí do vzduchu jadrové strely vyslané jeho smerom vo filme chýba.