Kniha „Peter Jaroš – Tisícročná včela“ alebo film „Tisícročná včela“? Pravdepodobne najznámejšie autorov dielo, ktoré prirovnávajú k románu Sto rokov samoty. Magický realizmus na slovenský spôsob spropagoval Jakubiskov film tak mocne, že len zlomok duší tuší, že má knižnú predlohu a tobôž nie, že má ešte dáke knižné pokračovanie. Druhým najznámejším Jarošovým dielom totiž nie je Nemé ucho, hluché oko, ale Pacho, hybský zbojník. Foto: Juraj Púchlo KNIHA / KNIHY Tisícročná včela, ktorej dej sa začína v roku 1891 a končí koncom roka 1918, je vnímaná ako zrkadlo slovenskej nátury a identity. Čo tú identitu tvorí? Ak by sme brali v úvahu iba román, tak by to bola robota a lopota od nevidím do nevidím, chudoba, poroba a útlak, šomranie a alkoholizmus (a zjavne aj halucinácie z neho plynúce) a samozrejme plodenie v záujme zachovania rodu. Autor svojím štýlom magického realizmu zachytáva život na slovenskej dedine, sociálne zmeny a historické zlomy, ale neskĺzava do etnologických štúdií ...