Kniha „Dom duchov – Isabel Allende“ alebo film „Dom duchov“?

Storočie dejín krajiny v Južnej Amerike pohľadom Ernesta Truebu a žien rodu del Valle. Sága zachytáva život pokrvnej línie od babičky až po vnučku. Magický realizmus sa tu mieša s reálne prežitými útrapami a zlomovými udalosťami.

Foto: Juraj Púchlo

KNIHA

Zatiaľ posledné vydanie v slovenčine zo Slovartu má obálky pekne zladené s celou sériou, keďže Dom duchov (La casa de los espiritus, 1982) je z pohľadu deja posledný z trojice románov. Chronologicky mu predchádzajú Dcéra šťasteny (Hija de la fortuna, 1999) a druhým v poradí Sépiový portrét (Retrato en Sepia, 2000), hoci ich teda Allende napísala až po slávnom Dome duchov.

Všeobecné rozprávanie o ságe jednej rodiny sa mieša s denníkom prchkého, samotárskeho a nespoločenského Ernesta Truebu, ktorý spätne hodnotí svoj pohnutý život. Autorka síce nepíše o konkrétnej krajine, ale je tu dostatok pasáži, ktoré naznačujú, že ide o Chile. Navyše v ďalších dvoch románoch série už tento fakt odhaľuje. Mnoho udalostí má presah na realitu, napríklad básnik je s určitosťou Pablo Neruda, vlastným menom Ricardo Eliécer Neftalí Reyes Basoalto. Tento chilský básnik, diplomat a politik, nositeľ Nobelovej ceny za literatúru (1971). Oficiálne zomrel na rakovinu prostaty, no existujú podozrenia, že mohol byť otrávený počas vojenského prevratu vedeného Augustom Pinochetom. Práve prevrat, vojenský puč, hrá v románe veľmi dôležitú úlohu, viac ako II. svetová vojna. Allende je neter bývalého chilského prezidenta Salvadora Allendeho, marxistu a socialistu, ktorého pôsobenie v úrade bolo predčasne ukončené štátnym prevratom, pri ktorom sám zahynul.

Esteban Trueba je svojský, zanovitý človek, ktorý rekonštruuje spustnutý majetok rodiny, zbohatne nielen v bani, ale aj na (takmer) otrockej práci domkárov (peasant). Je proti všetkým reformám a budovaniu družstiev a odborov, kým ho politické tlaky nepresvedčia, že jedna ideológia nahrádza inú, napriek jeho snahám tomu všemožne zabrániť. A nielen to. Rozmary počasia, alebo technický pokrok sa taktiež nedá zastaviť. Spomína sa tu napríklad liadok, ktorý sa ťažil, a ktorý nahradili syntetický dusičnan amónny (NH₄NO₃), čo „uvrhlo celú provinciu do veľkej biedy“. Kľukaté sú veru cesty ľudských osudov a pokroku. Kým jeden môže (musí?) pánovi verne slúžiť, ďalšie generácie môžu (je im umožnené?) škodiť celému štátu. Kým jedným technika slúži, iných zabije. Svet sa mení a menia sa aj ľudia. Z pokolenia na pokolenie.

Allende si pomáha aj rôznymi príbehmi, ktoré by sme dnes nazvali urbánne mýty, ako rôzne „psíky“ prinesené z exotických destinácií, z ktorých sa vykľujú obrie potkany, alebo iný druh agresívneho zvieraťa. Legendou je aj strata údov pri havárií, ktoré sa nikdy nenájdu. Je tu postava hypnotizéra, ktorého Allende nazýva Rostipov, čo je zjavne narážka na Rasputina. Napokon všetko to patrí do magického realizmu, ktorým je celý román poptretkávaný – od telepatie, telekinézy, cez vyvolávanie duchov a komunikáciu s nimi, až po predvídanie budúcnosti. Spomína sa tú tajný rád Rozenkruciánov (bratov Ružového kríza) a ďalšie tajomné bohémske či dnešným jazykom povedané „BDSM“ spolky.

Páčilo sa mi, že v preklade zostali nevšedné slová, ako samodruhosť. Nenápadne tak pripomínajú, že sa román odohráva v minulosti, keďže dnes sa už také výrazy takmer nepoužívajú.

 

HODNOTENIE

Databazeknih.cz 92 % (523 hodnotení)

Goodreads.com 4,29 z 5* (300 183 hodnotení, z toho 50 % dalo 5*)

ČBDB.cz 93% (166 hodnotení)

Amazon.com 4,5 z 5* (8465 hodnotení, 66 % dalo 5*)

 

 

Zdroj: Covercity

FILM

Už úvodné titulky filmu z roku 1993 sú v nemčine, čo naznačuje, že pôjde o koprodukciu. Tá je skutočne široká (Portugalsko / Nemecko / Dánsko / USA / Francúzsko). Skvelú hudbu založenú viac na orchestrálnych prvkoch ako na využití elektroniky zložil Hans Zimmer a je škoda, že nemá svoj náprotivok v kvalite obrazu a strihu. Dej je obmedzený na niekoľko málo destinácií, scenárista spojil dokonca dom rodiny del Valle s knižným Domom duchov. V knihe to bol totiž zvláštny „veľký dom na nároží“, ktorý Trueba postavil, ako dôkaz, že už nie je chudobný. Dom duchov v knihe prešiel desiatkami úprav a rekonštrukcií. Vo filme sa mnoho udalostí deje vo vidieckej rezidencii Tres Marias (Tri Márie) a čiastočne aj v dome rodiny del Valle. Mimochodom v knihe usadlosť Tres Marias patrila otcovi Estebana Truebu, len bola 15 rokov opustená. 

Napriek veľmi solídnym a oduševneným výkonom hercov ako Jeremy Irons (Trueba), Meryl Streep (Clara del Valle), Glenn Close (Férula), či mladučkých hercov Winony Ryder a Antonia Banderasa, film nehodnotím úplne kladne. Historické udalosti sa  tu dejú v nečakaných skokoch. Mnohé nuansy si musí divák domyslieť (napríklad účasť Truebu na vojenskom puči). Najväčším rozdielom oproti knihe je fakt, že Blanca preberá na svoje bedrá udalosti, ktoré sa stali až jej dcére Albe. Niektoré postavy – najmä vrstovníci Alby – tak logicky chýbajú úplne. I tak má film takmer vyše dve hodiny. Mimoriadne nepresné je to, že v románe mal Severo del Valle auto, ako jeden z prvých boháčov, no vo filme sú autá úplne bežné od začiatku (práve obstarožné auto tu má svoju úlohu). Zavádzajúce sú aj transparenty CONSERVATIVE PARTY a PEOPLE PARTY, mali byť v španielčine. Viacerí recenzenti píšu, že film je prakticky úplne iné dielo ako kniha, čo si nemyslím. Môžu existovať vedľa seba, len film je „ohlodanou kosťou“ knihy a nemali by sa porovnávať. Samotná Allende vraj kritizovala to, že film sa odklonil od latinskoamerického kontextu a prekážalo jej príliš „hollywoodske spracovanie“. Mimochodom neviem si predstaviť ten rozpočet na honoráre, ak by mali týchto hercov obsadiť do ich úloh dnes.

 

HODNOTENIE

CSFD.cz 78% (4185 hodnotení)

IMDB.com 6,9 z 10 (26 000 hodnotení)

Amazon.com 4,6 z 5 (1217 hodnotení, 81 % dalo 5 bodov)

  

MOVIE OR BOOK

V tomto prípade je verdikt jednoznačný: prečítajte si knihu! Ak už má vzniknúť adaptácia, viem si ju predstaviť v podobe seriálu. S dnešnou úrovňou masiek, trikov a postprodukcie by nemusel mať Irons tak desivú „stareckú“ protézu, cez ktorú mu už ku koncu filmu ani nebolo rozumieť. Mimochodom práve pre kilá mejkapu odmietol vraj Irons hrať vo filme Interview s upírom, kde by opäť musel absolvovať celú tortúru s maskovaním za upíra. Oplatí sa vypočuť si soundtrack. Pustite si hlavne úvodný motív, akúsi vlasteneckú hymnu (do záverečnej časti filmu sa už Zimmer snažil nie veľmi úspešne "naskrutkovať" latinskoamerické motívy).

 

ČO ČÍTAŤ A POZERAŤ ĎALEJ?

Za prečítanie a pozretie stoja silné ženské príbehy ako „Ostré predmety“ a „Malé veľké klamstvá“.  

 

 

 

 

*SPOILERY*

- Film sa podobná na knihu iba v hlavných rysoch, ale preskakuje celé životy a nuansy spolužitia jednotlivých párov

- Úplne vynechali psa Barabáša a strýka Marcusa, ktorý zomrel v zámorí a priniesol do rodiny množstvo záhadných artefaktov, vrátane šteňaťa Barabáša. Barabáša niekto zakole mäsiarskym nožom. Trueba ho dá vypreparovať na podložku a dá ho Clare ako svadobný dar.

- film vynechal aj Clariných bratov – dvojčatá Jaimeho a Nicolása.

- chýba tu aj prvá slúžka rodiny del Valle menom Nana, ale aj tri sestry Morové, adeptky špiritizmu a znalkyne nadprirodzených javov.

- Rosa sa otrávi pálenkou, ktorú jej dajú pri chorobe, aby sa „vypotila“. Pôvodne bola nastražená na jej otca. Severo del Valle sa totiž začal politicky angažovať.

- film ukazuje, že Ernesto Trueba znásilňoval, ale kniha naznačuje, že niektorých domkárov aj zastrelil. Mal množstvo nemanželských detí, pre knihu aj film bol dôležitý len Esteban García, ktorého matku Panchu Garcíovú Trueba znásilnil a chvíľu s ňou aj žil.

- zemetrasenie síce je vo filme, ale Trueba ho prežije bez zranení. Chýba aj starý Pedro García, ktorý ho pomohol vyliečiť.

- malý priestor vo filme dostáva Jean de Satigny, ktorý bol v knihe drogovo závislý, venoval sa zrejme radovánkam BDSM a obchodoval na čierno so vzácnymi vykopávkami z ruín ríše Inkov.