Kniha „Ostré predmety – Gillian Flynn“ alebo seriál „Ostré predmety“?

Nečakajte letnú oddychovku. Ostré predmety sú skutočne ostré. Režú do živého. Román, ktorý Gilian Flynn otvoril dvere do klubu spisovateľov bestsellerov, sa po dvanástich rokoch dočkal seriálovej verzie s elitnými hercami a v špičkovej produkcii HBO. Je lepšie prečítať knihu, alebo pozerať seriál?

Foto: Juraj Púchlo

KNIHA

Ako nájsť vraha v meste, kde je každý divný? Nájde ho reportérka chicagských novín Daily Post Camille Preakerová? Do rodného vidlákova sa vracia s odporom, zlými spomienkami a sama je divná? Všade americké zástavy, prázdne ulice, ožrani a smrad z bitúnku ošípaných. Pochmúrne. Choré. Nezdravé.

Ako to, že v mestečku, kde každý pozná každého, kde sa správy šíria rýchlosťou blesku, nevedia nájsť vraha do pár hodín? Alebo je to práve preto, že sa poznajú navzájom? Niekto niekoho kryje? Nečudo, že pre nestranného vyšetrovateľa sú podozriví všetci. Kolektívna vina. Každý každého pozná natoľko, že jeho slabé stránky a poklesky okamžite a pri každej príležitosti využíva na posmešky, šikanu alebo manipuláciu. Camille, vyše 30-ročná žena bez manžela, tu pôsobí nepatrične. Je terčom a zároveň tŕňom v päte. Rodáčka, ktorá „zradila“ Wind Gap a ušla do Chicaga.

Jeden zo spôsobov, ako prežiť (strašnú nudu) v takom zapadákove je alkohol. A drogy. Po práci na bitúnku, v tichej zúrivosti so štupľami v ušiach, vystreliť štupeľ, napiť sa, otupiť a vegetovať. Všade za preto znáša rozostrené vnímanie sveta a času. Miešané drinky bludov s realitou. Koktejly domnienok s faktami. Bowle mestských mýtov s kúskami pravdy. Napokon aj do očí bijúce dôkazy skončia utopené vo vodke a burbone, v klebetách a táraninách miestnych žien. V knihe sú zjavné náznaky toho, kto je podozrivý, ale sú natoľko prekryté inými udalosťami, alkoholovým a drogovým opicami, že si ich uvedomíte až na konci.

Ťažko sa hľadá miesto vo svete, kde živí musia súperiť o priazeň s mŕtvymi členmi rodiny. Kde vlastná dcéra je persona non grata. Kde matka je zemepán a ostatní poddaní. Rodina a rodný dom vytvárajú výživné depresívne podhubie pre psychické poruchy, halucinácie, alkoholizmus a sebapoškodzovanie. Nezdravé vzťahy. Predčasne vyspelé deti vďaka hormónom a chémii z mäsa experimentujú s alkoholom, marihuanou a metamfetamínom (extázou). A hľadajú si zábavky. Lov divej zveri a sex v okolitých lesoch. Šikanovanie v škole. Ale doma predstierajú normálnosť.

Camille deprimuje aj to, že aj po rokoch života mimo mesta naráža na rovnako ošarpané domy, rovnakých ľudí, ktorým len pribudol vek a niekoľko potomkov. Tí sa svojou povahou, chybami, črtami aj výzorom, až hrôzostrašne podobajú na svojich rodičov. A všetkých dospelých má pod palcom jej neurotická bohatá matka Adora, okrem iného aj majiteľka bitúnku ošípaných, ktorý je zároveň najväčším zamestnávateľom v meste a pravdepodobne aj v regióne. Nevlastná trinásťročná sestra Amma je tiež pekný kvietok a neformálne „šéfuje“ celej škole.

Kniha Ostré predmety získala cenu New Blood Dagger Award a bola nominovaná na Edgar Award za najlepší románový debut. Slovenský preklad z IKARu by si zaslúžil miernu aktualizáciu, napríklad fráza „Je mi ľúto vašej straty“, je zrejme doslovný preklad „I´m sorry for your loss“, čiže úprimnú sústrasť.

Dej o silných a nebezpečných ženách, o ich slabostiach a násilí páchanom na nich predbehol svoju dobu, podobne ako Mlčanie jahniat so emancipovanou Clarice Starling (narážka na Clarice je v 2. epizóde seriálu). Po vlnách „Girlpower“ a „#MeToo“ a „#TimesUp“ bol správny čas sfilmovať túto Flynnovej prvotinu.

HODNOTENIE

Databazeknih.cz 78 % (1266 hodnotení)

Goodreads.com 3,93 z 5* (422 295 hodnotení, z toho 29 % dalo 5*)

ČBDB.cz 76 % (391 hodnotení)

Amazon.com 4,2 z 5* (6883 hodnotení, 49 % hodnotiteľov dalo 5*)

Foto: HBO

SERIÁL

Dej seriálu je zasadený do súčasnosti a rozširuje, prehlbuje dej knihy. Napríklad len to, že vyšetrovateľ upozorní na absenciu mestských kamier. Dnes sú dohľadové kamerové systémy úplná samozrejmosť, v čase vzniku románu ešte neboli. Gillian Flynn je jednou zo scenáristiek a režisérom skúsený Jean-Marc Vallée, ktorý režíroval aj Veľké malé klamstvá. Prvá epizóda mala premiéru 8. júla 2018.

Zapadákov. Wind Gap. Ľudia, ktorí keď si vypijú, tak sa prerieknu a povedia aj pravdu. Každý by chcel mať krajší zajtrajšok, ale tým, že sa doň prepije a prefetuje, tak sa zasa zobudí s kocovinou a všade dookola je skurvený dnešok. Majú málo fantázie (aj rozumu) na to, zdvihnúť kotvy a nerobiť za minimálny plat na bitúnku alebo sa nechať šikanovať dobre vydatými spolužiačkami ako ich slúžka... Dobrovoľné väzenie. Naučená bezmocnosť. Štokholmský syndróm. Pátranie po vrahovi (vrahoch?) medzi čudákmi nie je ani pátraním, skôr depresívnymi epizódami medzi triezvosťou a opitosťou.

Mnohí diváci to po troch epizódach vzdajú. Nedivím sa. Mestečko Wind Gap a skvelá rebelka Amy Adams ako Camille pôsobia ako prípadová štúdia pre študentov psychiatrie, psychológie a príbuzných odborov. Každú chvíľu čakáte, kedy sa k poverám, legendám, roztĺkaniu kameňov, o ktoré sa zachytila šnúra omotaná na krku prvej obete, pridá aj upaľovanie čarodejníc a šialený dav loviaci domnelého vraha.

HODNOTENIE

Rottentomatoes.com  Tomatometer 93 % (Prvá séria po 3. epizódach Audience Score 73 %, 3,9 z 5, hodnotení 33)

CSFD.cz 77 % (264 hodnotení)

IMDB.com 8,4 z 10 (3758 hodnotení)

MOVIE OR BOOK

Z mnohých už vyššie uvedených dôvodov odporúčam seriál pred knihou. Uvediem aspoň niektoré argumenty: skvelý casting, réžia, logika usporiadania udalostí, hra s názvami epizód a slovami na tele Camille a fakt, že scenáristicky sa na románe podieľala aj Gillian Flynn. Už v prvých epizódach sú zjavné narážky na to, kto je vrah, ale scenáristi a režisér dej majstrovsky kormidlujú a dokonale vás zamotajú. Ak ste román nečítali, ako nezaujatý divák nič neodhalíte. Ako som čítal v rozhovore s Gillian Flynn, seriál je v podstate rozšírením a prehĺbením románu. Sú tu zámerne pridané rôzne mätúce aj vysvetľujúce odbočky, slepé uličky, retrospektívy viacerých postáv (backstories), twisty, vidiny a halucinácie.

ČO ČÍTAŤ A ČO POZERAŤ ĎALEJ?

Kriminálnych thrillerov s hlavnou hrdinkou je dnes už niekoľko. Odporúčam novšie diela Gillian Flynn, ktoré sú tiež sfilmované: Stratené dievča (2014, Tatran) a Temné miesta (2015, Tatran) alebo v celej "temnej kolekcii" v angličtine (2013, Onion). V niektorých pasážach mi román pripomínal Dievča vo vlaku a Dievča, ktoré sa hralo s ohňom. Sama Flynnová v románe spomína rozprávky bratov Grimmovcov, ktoré sú väčšinou temné, depresívne, plné zabíjania a utrpenia a nie vždy majú šťastný koniec.

Z filmovej tvorby som si spomenul na staršiu, ale atmosférou rovnako depresívnu Zátoku ticha (2004). Nejednoznačnosť a psychologicko-kriminálny podtext má aj skvelý Prekliaty ostrov (2010). Dusivú atmosféru odľahlej oblasti v štýle Gillian Flynn spĺňajú Purpurové rieky (2000).

*SPOILERY*

Ošípaná je hospodárske zviera stavbou niektorých orgánov podobné človeku. Testy mnohých humánnych liekov sa robia (robili) na prasatách. Možno aj s touto myšlienkou sa pohrávala autorka a ešte viac to preniklo do seriálu, kde detektív „testuje“ trhanie zubov rôznymi nástrojmi na hlave ošípanej.

„Pijem preto, aby som sa priveľmi nezaoberala tým, čo som urobila so svojím telom, takže sa už viac nerežem,“ hovorí Camille v románe. V seriáli to nie je také zrejmé, tam vyzerá ako alkoholička, ktorá takmer je v každom zábere s fľašou. Opäť jedna citácia z románu: „Vodka mi poskytla prvú ochrannú vrstvu, ktorú som potrebovala na to, aby som zvládla tento konkrétny deň na tomto konkrétnom mieste.“

V románe sa spomína Wrinkle in Time (u nás vyšlo ako Struny času a tiež bola toho roku uvedená filmová verzia).

Viktoriánsky dom Preakerovcov je akoby zhmotnením legendy o Modrofúzovi, ktorý svoje manželky väznil a zabíjal vo veži svojho hradu. Zároveň je to narážka aj na rozprávku o Rapunzel, ktorú do veže uväznila nevlastná matka – čarodejka. Gillian Flynn spomína aj Johanku z Arcu a princeznú Dianu, s ktorými sa Amma stotožňuje: sú to ženy, ktoré sa nevedeli vymaniť spod osídiel systému a stali sa slávne až po ich tragickej smrti.

„V prípade Münchhausenovho syndrómu v zastúpení robíte zle dieťaťu, aby ste si potom mohli dokázať, aká ste láskavá a milujúca matka. Bratia Grimmovci, už chápete? Čosi také by urobila zlomyseľná kráľovná z rozprávky.“ Píše v románe G. Flynn. Wikipedia hovorí, že Münchhausenovho syndróm ako prvý popísal anglický chirurg Asher v roku 1951 a nazval ho podľa Karla Friedricha Hieronyma von Münchhausena, nemeckého schudobneného šľachtica, dobrodruha, vojaka v Rusku a Turecku a následne po návrate rozprávača. Jeho neuveriteľné príbehy boli knižne spracované a v Čechách dostal meno Barón Prášil. Stal sa patrónom všetkých klamárov... Pacienti s MS majú tiež často i ďalšie formy duševnej alebo osobnostnej poruchy, napríklad emočnú nestabilitu, hysteroidné rysy, sklon k autoritárstvu, diktátorstvu (pri MS by proxy – v zastúpení) alebo naopak k hypochondrii.