Kniha „Osm hor – Paolo Cognetti“ alebo film „Osm hor“?

Filozofický koncept ôsmych hôr sa nachádza v z hinduistickej, džinistickej a budhistickej kozmológii. Hovorí o ôsmych pohoriach oddelených od seba ôsmimi morami, v strede s deviatou a najvyššou horou Meru (tiež Sumeru, Sineru alebo Mahāmeru). Meru nemá reálnu geografickú polohu a ani jednoznačný význam, môže byť aj metaforou pre hľadanie životnej cesty či zmyslu života.

Foto: Juraj Púchlo

KNIHA

Príbeh je vlastne pomerne jednoduchý. Sledujeme v čase rôzne epizódy zo života dvoch chlapcov, neskôr už dospelých mužov. Cognetti veľmi úsporne, ale dostatočne a presne popisuje udalosti. Necháva čitateľovi priestor pre vlastné závery a pre vlastnú predstavivosť. Občas mi to pripadalo, akoby sám autor sám hľadal nejakú kľúčovú zápletku, zlomový okamih, zásadný zvrat.

Na relatívne malom priestore vykresľuje dve odlišné a predsa len istým spôsobom spriaznené duše. Chlapcov, ktorí majú problematický vzťah s otcami, so ženami a vlastne komplikovaný je aj ich postoj samých k sebe a k ich priateľstvu. Dôležitou líniou novely aj aj vzťah protagonistov k prírode, k mestu a k civilizácii ako takej.

Metafora ôsmych hôr je (aj) o hľadaní zmyslu života, o osude a hľadaní prospešnosti pre spoločnosť. Kým niekto to hľadá tam, kde vyrastá, niekto iný nachádza uplatnenie na opačnom konci zemegule. Styčný bod, alebo skôr útočisko, je pre oboch chlapcov geograficky ohraničené. Pri sebapoznávaní sa opätovne k tomuto bodu vracajú.

Dedina Grana na úpätí masívu Monte Rosa je kulisou pre letné a neskôr sporadické stretnutia chlapca z veľkého mesta, z Milána, a jeho miestneho rovesníka. Na prvých stránkach sa Pietro a Bruno hrajú v potoku, ale už pár desiatok strán sa stretávajú po vyše dekáde života. To je zrejme i najväčšia slabina románu. Čitateľ sa stotožní s nejakými prostredím a už sa situácia mení a rozprávač musí retrospektívne vysvetliť, čo sa vlastne udialo. Nikdy však neodhalí úplne všetko. Napríklad mestský život Pietra. Miestami je to skôr taký spomienkový pesimizmus (na rozdiel o bežne známeho „spomienkového optimizmu“, typu „za komunistov bolo lepšie“).

Na druhej strane: taký je život. Mnohé udalosti začínajú dávať zmysel, až keď si ich premietneme spätne. Sú súčasťou mozaiky. Ak by sa neudiali, pravdepodobne by sa život uberal inam. Obaja chlapci / muži skúšajú hľadať svoje cesty inak. A potrebujú množstvo pokusov a omylov. A filozofovania okolo. Práve úvahy rozprávača spomaľujú časové skoky v knihe a robia z nej komorný príbeh.

Osem hôr je žánrovo bildungsroman, respektíve má mnoho jeho prvkov. Postavy dospievajú z chlapcov v mužov, prechádzajú v živote komplikáciami, utekajú od rodiny, od civilizácie, často od vlastnej zodpovednosti a vracajú sa na jedno miesto. Napokon nachádzajú každý svojim spôsobom zmysel existencie. Román Le otto montagne získal najprestížnejšiu taliansku literárnu cenu Strega. Čítam som skvelý český preklad, ale kniha vyšla aj v slovenčine.

HODNOTENIE

Databazeknih.cz 85 % (584 hodnotení)

Goodreads.com 4,09 z 5* (40 619 hodnotení, z toho 35 % dalo 5*)

ČBDB.cz 87 % (159 hodnotení)

Amazon.com 4,2 z 5* (212 hodnotení, 56 % dalo 5*)

Foto: IMDB.com

FILM

Film mal premiéru minulý rok. Nečakajte ale scény ako v Skrotenej hore alebo nejaký veselý buddy movie. Film verne, takmer dokonale, zachytáva drsnú a komornú atmosféru knihy. Fakt, že sa odohráva na prelome 80-tych a 90-tych rokov podčiarkuje aj formát 4:3. Mne osobne neprekážal ani formát a ani dĺžka dve a pol hodiny, hoci som film na platforme HBO pozeral na pokračovanie. Po dva večery. Podľa recenzií v štvorcovom formáte „nevyznieva“ v plnej kráse majestátnosť hôr. Niektoré zábery by istotne vyzerali krajšie v širokouhlom kino-formáte.

Rovnako ako formát, aj dlhé scény s mlčaním a bez rozprávača majú ale svoj účel, ktorý plne korešponduje s knihou. Vykresľujú atmosféru a vzájomný rešpekt dvoch mužských postáv bez zbytočných vysvetlení, metafor a dvojzmyslov. Rovnako ako kniha.

Práve priamočiarosť a spätosť s prírodou s minimom postáv je to, čo je na filme magneticky príťažlivé. Hlavne je to film, kde nie je Taliansko vykreslené len ako krajina mafiánov, espressa a skútrov Vespa.

Mimochodom Grana Monferrato je obec v regióne Piemont, asi 50 km od Turína a Grana Padano je druh tvrdého talianskeho syra, ktorý v románe i filme hrá tiež dôležitú úlohu. Pre mňa kľúčovou a pre viacerých príjemne prekvapujúcou súčasťou filmu je hudba. Pesničky sú v angličtine a interpretom je švédsky spevák a skladateľ Lennarth Daniel Norgren. Režisérske duo filmu Felix van Groeningen a Charlotte Vandermeersch dostali v roku 2022 na filmovom festivale v Cannes Cenu poroty.

HODNOTENIE

CSFD.cz 77 % (1067 hodnotení)

IMDB.com 7,7 z 10 (12 000 hodnotení, najviac 37,6 % dalo 8*)

MOVIE OR BOOK

Podarí sa to málokedy, ale tu sú kniha a film takmer zameniteľné. Rovnaká strohosť, rovnaká atmosféra, rovnaký obdiv a rešpekt k horám, ľuďom, času a priestoru. Nemyslím si to len ja, napokon Charlotte Vandermeersch a Felix van Groeningen získali tento rok cenu ICS Award za „Najlepšie adaptovaný scenár“. Bez zbytočnej apológie prečo, odporúčam najprv knihu a ak vám aj nesadne autorov štýl, pozrite si film. Potom knihu možno dočítate. Ja som knihu čítal a po pozretí filmu mám chuť si ju prečítať znovu. A to nie som fanúšik drsného života na úpätí talianskych Álp.

ČO ČÍTAŤ A POZERAŤ ĎALEJ?

Cestovateľskou atmosférou a hľadaním zmyslu života je nasiaknutý Útek do divočiny (2007). Kniha aj film, pričom pesničky Daniela Norgrena mi pripomínali práve skvelý soundtrack Úteku do divočiny, ktoré má na svedomí Eddie Vedder, člen Pearl Jam. Viacerí odporúčajú aj slovenskú trilógiu Medená veža (1970), Orlie pierko (1971) a Stratená dolina (1976). I keď teda Stratená dolina je už iný žáner a má s pôvodnými dvomi filmami len pramálo spoločné...