Kniha „Zlá krev – John Carreyrou“ alebo dokumentárny film „The Inventor“?

Tento týždeň sa konečne začne súd s Elizabeth Holmesovou. Kto to je? Novinár John Carreyrou jej príbeh a príbeh Theranos mapoval tri a pol roka. Nekompromisne odkrýva odvrátenú tvár startupovej kultúry v SIlicon Valley. Nejde o román, ale knihu budete ťažko odkladať, pokým ju nedočítate. Číta sa totiž lepšie ako thriller. Rok po knihe vyšiel dokument „The Inventor: Out for Blood in Silicon Valley“, ale príbeh Theranosu – ktorý ešte zďaleka nie je uzatvorený - neprestáva dráždiť a fascinovať. Chystá sa jeho seriálové spracovanie.

Foto: Juraj Púchlo

KNIHA

Veľmi zjednodušene by sa obsah knihy dal zhrnúť do tvrdenia, že Theranos uspel aj vďaka efektu snehovej gule. Zakladateľka firmy Elizabeth Holmesová spočiatku využila rodinné kontakty pre získanie štartovacieho kapitálu. Využila aj osobný zápal a šarm, vytvorila okolo seba auru úspechu, podporovala naratív, že je takmer „reinkarnáciou Steva Jobsa“. Balamutila a manipulovala ľudí rôznymi vymyslenými a zopár pravdivými príbehmi. Ľuďom imponovalo to, že napriek zdedenej fóbii z ihiel vyvíjala biotechnológiu na testovanie krvi. Neskôr najala špičkových manažérov a technikov, mnohí prišli z firmy Apple. Zvučné mená pritiahli prominentných členov rady ako Henry Kissinger, a na to sa potom nabalili väčší investori, napr. Rupert Murdoch. Theranos sa presťahoval do reprezentatívnych kancelárií, čo v Silicon Valley, ktoré si tak potrpí na imidž, veľa znamenalo. Nabaľovali sa aj klienti. Stačilo prehovoriť jedného dôveryhodného a na základe pozitívneho PR prišli ďalší, aby nestratili konkurenčnú výhodu.

„Fake it until you make it,“ vraj hovoril Thomas A. Edison. Tohto hesla sa Holmesová držala ako kliešť. Dnes sa v branži používa výraz „vaporware“, ktorý označuje nový počítačový softvér alebo hardvér predstavený s veľkou pompou, ktorého realizácia trvá roky – ak sa vôbec zrealizuje. Prvý prístroj Theranos s názvom Edison bol v podstate beta-verzia, prototyp, ale Theranos ho veľkohubo prezentoval, ako finálny produkt. Rovnako tak ďalšiu verziu miniLab. Firma od začiatku stavila zahmlievanie, na zastrašovanie zamestnancov právnickými zmluvami a NDA (dohody o mlčanlivosti) s obrovskými pokutami. Holmesová so svojimi prisluhovačmi a špehmi vytvorili vnútri firmy takú atmosféru strachu a paranoje, že celé roky sa podvody darilo tajiť. Mnoho podvodov sa prepieklo len vďaka tomu, že ani len dvaja ľudia z dvoch divízií si vo firme nemohli vymeniť poznatky. Bola to však zároveň brzda pokroku firmy a jeden z dôvodov obrovskej fluktuácie, nielen radových zamestnancov, ale aj top manažmentu. Mnohí firmu opúšťali bez nároku na duševné vlastníctvo, akcie, opcie, občas ľudia doslova „zmizli“, inokedy ich vyviedla z budovy ochranka. Samozrejme mimo Theranos sa informácie dostávali ešte zložitejšie. Až John Carreyrou, reportér Wall Street Journal, sa nezľakol ani vyhrážok a agresívnych právnikov Theranosu. Poctivá tri a pol roka trvajúca investigatíva viedla k škandálnemu odhaleniu. Všetky peripetie majstrovsky opisuje práve v knihe „Zlá krv“ (Bad Blood).

Theranos sa dnes v mnohých publikáciách vykresľuje ako učebnicový prípad, ako sa to robiť nemá. Zhrnul som 7 dôvodov, prečo to Theranos v časoch najväčšej slávy dotiahol až na firmu s hodnotou 9 miliárd dolárov. Viaceré informácie nie sú v knihe Zlá krv:

1. Ľudia v USA zvyčajne nemajú zdravotné poistenie a často si nemôžu dovoliť absolvovať zložité a drahé testy krvi. Najväčší hráči na trhu mali v podstate oligopol a sami si neveľmi transparentne určovali (vysoké) ceny testov krvi.

2. Na trhu bol obrovský voľný kapitál po dotcom bubline. Investície namiesto do fondov išli inam a investorom očarilo Silicon Valley. Ako povedal jeden investičný podnikateľ: „Zisk môže byť taký obrovský, že si nemôžete dovoliť nebyť vo všetkom.“(Taleb, Antifragile). Nadšenie investorov posilnil aj príchod Twitteru, ktorého hodnota koncom roku 2009 presiahla miliardu dolárov, neskôr „vystrelili“ nahor akcie Uberu a Spotify. Nikomu z investorov neprišlo podozrivé, že Theranosu nevložil peniaze jediný fond rizikového kapitálu zo skúsenosťami zo sektoru „healthcare“.

3. Healthcare je málo disruptívne odvetvie. LabCorp a Quest Diagnostics mali v čase štartu Theranos okolo 80 % trhu, boli to najväčší testovači krvi a používali veľké laboratórne prístroje. Predaj produktov na samostatné určenie diagnózy (napr. test plodnosti) sa v rokoch 2002-2007 zvýšil o 30 % (Mintel, 2007). Avšak laboratórne testy realizované vo vlastnej réžii boli akási šedá zóna, neboli v kompetencii žiadneho úradu. CLIA kontrolovala klinické laboratóriá, FDA diagnostické prístroje, ale interne realizované testy nikto. Našťastie zariadenie Edison (a miniLab), teda analyzátor krvi, musel byť rovnako ako konkurenčné prístroje dostupné na trhu preverený a schválený FDA.

4. Žena zakladateľka. Ženy ako Marissa Mayerová z Yahoo a Sheryl Sandberg z Facebooku sa v Silicon Valley preslávili, ale nevybudovali od základov vlastnú firmu. V Elizabeth Homesovej našlo Valley prvú ženu, ktorá sa stala miliardárku ako zakladateľka (bio)technologickej firmy. Mnohí ju považovali za modernú Marie Curie-Skłodowskú. Verejnosti imponovala Holmesová aj preto, lebo bola na začiatku trendov „nouveau riche“ a „nouveau celeb“, čo sú neznámi ľudia z davu (alebo chudobní), ktorí sa z nuly stali rozprávkovo bohatí alebo slávni.

5. Holmesová sa stále snažila imitovať Steva Jobsa, nosila čierne roláky, hovorila zámerne hlbokým hlasom, bola skvelá obchodníčka a vynikajúci rétor, podobne ako Jobs. Nadviazala na „Kult Steva Jobsa“, vytvorila si okolo seba bublinu uctievačov. Na druhej strane, kto s ňou vo firme nesúhlasil, toho z firmy vyhodila. Platí, že investori často nepodporujú firmu, ale človeka – podnikateľa. V tejto súvislosti asi ťažko prekvapí fakt, že väčšina členov rady Theranos v roku 2015 boli postarší muži s rokom narodenia 1923 (Henry Kissinger) až 1952 (Riley Bechtel). Rade chýbala rôznorodosť a kompetencie, Holmesová ich v podstate mala omotaných okolo prsta a všetky rozhodnutia robila sama, bez hlasovania. Theranos dlho obhajoval vyše 70-ročný právnik David Boies a jeho firma.

6. Byť druhý je zlyhanie, brať ohľady na názor davu je zlyhanie. Práve filozofia Ayn Rand, ktorá prestupuje celú americkú kultúru, nabáda k sebeckému správaniu a k správaniu, ktoré vedie k splneniu amerického snu. Žiaľ často je snaha nad rámec reálnych kompetencií. Opäť nikomu z investorov neprišlo divné, že nedoštudovaná vysokoškoláčka príde s prevratnou vedeckou metódou v oblasti „healthcare“? Medicína nie je programovanie, výskum trvá roky, nedá sa realizovať niekde v garáži na notebooku. Pre predstavu o veku sa pozrite na držiteľov Nobelovej ceny za medicínu, napríklad v roku 2020 za výskum vírusu žltačky typu C cenu získali Harvey J. Alter (nar. 1935), Michael Houghton (nar. 1949) a Charles M. Rice (nar. 1952). Za pokrokom v „healthcare“ sú desaťročia výskumu a osobných skúseností.

7. Už aj z vyššie uvedeného vyplýva, že veľké firmy v Theranose nerobili priemyselnú špionáž. Aspoň nie v takom rozsahu, v akom ju vykresľovali Holmesová a jej partner Balwani. Samotný prístroj bol už podľa reklamných letákov proti biológii krvi a fyzike riedenia kvapalín. Urobiť 70 testov z kvapky krvi je nezmysel. Príliš zriedenú krv nie je možné analyzovať presne alebo vôbec.

HODNOTENIE

Databazeknih.cz 88 % (71hodnotení)

Goodreads.com 4,38 z 5* (199 921 hodnotení, z toho 54 % dalo 5*)

ČBDB.cz 88 % (22 hodnotení)

Amazon.com 4,7 z 5* (10 701 hodnotení, 80 % dalo 5*)

Foto: HBO

FILM

Tvorcovia dokumentu „The Inventor: Out for Blood in Silicon Valley“ mali už cestičku vydláždenú knižným bestsellerom. Aj tak je ale obdivuhodné, koľko ľudí sa im podarilo dostať pred kamery, keďže aj sám Carreyrou len s ťažkosťami získať neanonymné vyjadrenia (ľudia sa báli právnikov). Dokument ukazuje viac audio-vizuálnu stránku, ktorú kniha samozrejme nemôže sprostredkovať. Prekvapí vás zámerne hrubý hlas a roláky. Holmesová drzo tvrdila, že ich nosí od 7 rokov, ale aj z knihy sa dozvedáme, že jej to poradila módna poradkyňa Ana. Elizabeth až potom začala do práce chodiť v čiernom roláku a čiernych nohaviciach.

Oproti knihe je tu navyše behaviorálny ekonóm Dan Ariely, ktorý tvrdí, že dáta nie sú to isté ako príbehy. Príbehy nesú emóciu, dáta emóciu nemajú. Holmesová podľa neho emotívne rozkošatila svoj príbeh a víziu, namotala na ňu prvých investorov, hoci nemala v rukách finančné výkazy a vágne popisovala to, čo vlastne bude Theranos reálne robiť. Bola však natoľko presvedčená o svojej vízii, že ju považovala za realitu, hoci jej reči mali od reality ďaleko. Ariely tvrdí, že podobne prešli cez detektor lži ľudia, ktorí klamali o peniazoch pre charitatívne účely, obhájili si to sami pred sebou, považovali to za dobrú vec, za vyšší princíp.

Film oproti knihe ukazuje, ako bol Theranos netransparentný voči lekárom a expertom v sektore zdravotníctva. Lekári nevedeli ako testy prebiehajú, pacientov oslovila jednoducho nízka cena testov, ktorú si mohli dovoliť. Pritom z lekárskeho pohľadu je dôležité prezrieť celého človeka a nie si len vybrať testy ako jedlo z jedálneho lístka. Až nápadne to pripomína situáciu, keď sa ľudia obracajú s diagnózou na „Doktora Google“. V roku 2018 boli Elisabeth aj Sunny obvinení s podvodu. Súdy pokračujú dodnes a mali by začať v čase písania tohto blogu, teda začiatkom septembra 2021.

Holmesovú si zahrá Amanda Seyfried v seriáli pre Hulu (pôvodne sa hovorilo o Kate McKinnon). Seriál s názvom „The Dropout“ bude natočený podľa rovnomenného podcastu ABC News. 

HODNOTENIE

CSFD.cz 78 % (778 hodnotení)

IMDB.com 7,1 z 10 (9409 hodnotení)

MOVIE OR BOOK

Kniha aj film ukazujú, ako ďaleko sú schopní niektorí „podnikatelia“ ako Holmesová a Balwani zájsť. Ak máte len dve hodiny a o Theranose sa chcete v hutnej forme dozvedieť viac, pozrite si film. Vzhľadom k dátumu vydania je samozrejme o čosi aktuálnejší ako kniha, ale zďaleka (a logicky) neuvádza všetky fakty. Kniha je detailnejšia, perfektne by sa vynímala v sérii „Prekliati reportéri“ z Absyntu. Patrí k špičke investigatívnej žurnalistiky, Carreyrou roky poctivo dohľadával a overoval fakty. V knihe nič nie je navyše a ani nič nechýba. V daný moment. Celá kauza sa totiž vyvíja a ako sa príbeh Theranos skončí, si budeme musieť počkať určite zopár rokov. Podľa nových súdnych dokumentov, ktoré v marci 2021 Holmesová predložila súdu, bola tehotná, pričom požiadala o odklad procesu. Údajne 10. júla sa jej skutočne narodilo dieťa, ktorá má s partnerom Billy Evansom. Špekuluje sa, že to, že je čerstvou mamičkou mala naplánované, lebo jej to môže pomôcť získať sympatie poroty. Holmesová plánuje obviniť Balwaniho z psychického, emocionálneho a sexuálneho zneužívania a podrobne popísať praktiky, ktorými si nad ňou udržiaval kontrolu. Vraj je aj prikazoval čo má jesť a čo si má obliekať, kontroloval jej všetky správy, texty a e-maily, mal ju nútiť, aby klamala o reálnom stave prístrojov vo firme. Podľa spisu Balwani tieto tvrdenia „dôrazne odmieta“. Je dosť pravdepodobné, že Holmesovú bude vyšetrovať aj psychológ a psychiater a aj výsledky vyšetrení budú v kauze zohrávať úlohu.

ČO ČÍTAŤ A POZERAŤ ĎALEJ?

Veľmi podobná kniha je „Na odpis“, v nej bývalý novinár Dan Lyons opisuje pomery v startupe HubSpot, v ktorom bol jednoznačne najstarší a zrejme aj jeden z mála, ktorý používal zdravý rozum. Až dve knihy vznikli aj o startupe WeWork a jeho slušne povedané „svojskom“ zakladateľovi Neumanovi, ktorý je pravdepodobne ešte excentrickejší ako Holmesová. Prvá sa volá „Billion Dollar Loser: The Epic Rise and Spectacular Fall of Adam Neumann and Wework“ - Reeves Wiedeman a druhá „The Cult of We: Wework, Adam Neumann, and the Great Startup Delusion“ - Eliot Brown a Maureen Farrell.

Nepeknú tvár Silicon Valley vo vzťahu k diverzite a ženám ukazuje „Brotopia“ od Emily Chang. Veľa o fungovaní YouTube a prínosoch pre biznis získate po prečítaní knihy Streampunkeři českého emigranta Roberta Kyncla, ktorý v tejto firme dlhé pôsobí od roku 2010. Špecialistami na knihy o startupoch je vydavateľstvo Jan Melvil Publishing.

* SPOILERY *

· Je až zarážajúce, ako je možné celé roky robiť iba dojem, získavať milióny dolárov a bez reálnych výsledkov. Holmesová a Balwani bez škrupúľ vytvorili fejkový labák, aby obalamutili investorov a predstavenstvo, na dennej báze využívali astroturfing, čiže falošné pozitívne recenzie, špehovali zamestnancov na sociálnych sieťach a zneužívali informácie proti nim, niektorých vydierali a na iných poslali právnikov.

· Škody napáchané chybnými výsledkami na pacientoch sa dajú sotva vyčísliť.