Kniha „Kým dopadnem – Lauren Oliver“ alebo film "Kým dopadnem"?

Málokedy sa stane, že film pristúpi k predlohe nekompromisne, ale natoľko citlivo, aby zachoval a prehĺbil jej posolstvo. Kým dopadnem sa to podarilo hneď na prvú dobru. Filmári nemali na natočenie sedem pokusov ako Samantha Kingstonová.

Foto: Juraj Púchlo

KNIHA

Kniha sa číta ľahko, ale je plná vaty. Mohla mať aj o sto, stopäťdesiat strán menej. Dovolil som si prečítať ju, je to prosto „guilty pleasure plot“, pretože mám rád knihy a filmy, kde hlavnú zápletku tvoria časové a priestorové paradoxy spojené s tým, ako sa s nimi ľudia vyrovnávajú. Lauren Oliver ani neskrýva to, odkiaľ prišiel námet: v románe viackrát spomína Na Hromnice o den více (Groundhound Day) a Butterfly Effect, zjavne ju inšpirovali aj filmy ako „Just Like Heaven“ a tetralógia „Final Destination“. Neprináša do témy veľa nového, len sa už raz videné vzorce odohrávajú vo svete tínedžerov na strednej škole.

Musím ale vyzdvihnúť snahu autorky poukázať na mnohé neduhy spoločnosti. Zaznieva tu tvrdá kritika konzumerizmu, povrchnosti a repetitívneho správania mladých. Každý deň robia to v podstate to isté - záškoláctvo, nakupovanie, sociálne siete, párty, sex a alkohol či drogy. Pritom je to len zásterka, dymová clona, aby sa nemuseli baviť o dôležitých veciach. Napríklad o alkoholizme rodičov, rozvode, bulímii, anorexii, homosexualite a pocitoch... Dokonca aj filantropické aktivity robia preto, lebo sú plusovým bodom k prihláške na vysokú školu. Na dennom poriadku sú „zábavnejšie veci“: šikana, sociálne vylúčenie a nálepkovanie... V tomto smere sa dosť podobá knihe a filmu Wonder (2017), kedy však mal hlavný hrdina deformovanú tvár a nie povesť.

Stredná škola v Connecticute zažíva Cupid Day (Deň ruží, 12. februára, vymyslená obdoba Valentína, počas ktorej si študenti navzájom posielajú ruže a „valogramy“ – odkazy, básničky), ktorá je už tradične súťažou popularity a lakmusový papierik toho, kto má partnerov a kamarátov a kto je outsider a psycho. Cupid Day vytvára ideálne prostredie na obľúbenú hru na „my a oni“. Populárne osoby a skupinky sú „my“ a nepopulárni outsideri bez ruží sú „oni“. Tí, ktorí sa smejú a tí, na ktorých sa smejú.

Autorka po svojom postoj tínedžerky k tomu, čo sa deje. Samantha „Sam“ Kingstonová si najprv myslí, že ide o sen a déja vu, potom už pochopí, že asi uviazla v nejakej časovej slučke, že to už nie je zhoda náhod. Začne skúšať meniť realitu, v pozitívnom aj negatívnom slova zmysle. Už štvrté ráno začne rebelovať a nakoniec si uvedomí to, že tento absurdný chod udalostí riadi vyšší záujem, akýsi pokus prírody zachovať rovnováhu. Ona spolu s kamarátkami vytvárali nerovnováhu systému svojim dlhodobým šikanóznym správaním a povrchnosťou, a tak sa príroda zariadila po svojom. Sam píše, že „osud to zariadil“.

Samantha sa skúsenosťami stredoškoláčky snaží pochopiť svoju situáciu. Tínedžerka nezachádza do hlbších úvah, prečo môže byť jej vnímanie reality sveta len vnímaním simulácie. Všade okolo môže byť matrix, simulakrum alebo Platónova jaskyňa a ona vidí len tiene, nie realitu. Začne síce bilancovať a robiť tzv. Bucket list, papučový zoznam vecí, ktoré chce človek stihnúť ešte pred smrťou, ale to až pod tlakom okolností (mimochodom u mladých sa stále častejšie objavujú tzv. bilančné samovraždy). Nassim Nicholas Taleb píše, že platónsky zlom začína tam, kde naše znázornenie reality prestáva fungovať, lenže my si toho nie sme vedomí. Práve v ňom sa rodí „čierna labuť“. Situácia, do ktorej sa Sam dostala je typická „čierna labuť“, udalosť, ktorá sa nedala nijako predvídať. A ešte jedna filozofická úvaha, ktorú povedal Friedrich Nietzsche: „Čo chcem, aby sa v mojom živote opakovalo stále znova, aby som sa stal tým, kým chcem byť? Čo chcem, aby sa v mojom živote opakovalo až do konca môjho života?“

„Som si istá, že sa tým všetko napraví – že sa vyžehlí ten záhyb v čase, že sa zobudím z tej nočnej mory“ je narážkou na notoricky známu detskú knihu Wrinkle in Time (1962, zúfalo zle sfilmovanú v roku 2018). Sam chce nejako vyrovnať poškodenie, záhyb, strunu, škáru, v čase. Uniknúť z pasce času.

Osobne mi v tak hrubej knihe chýba epilóg v zmysle, čo bolo s priateľkami po tom skutočnom konci. Prečo je „vyvolenou“ práve Sam, keď stredobodom tohto vesmírneho problému je iný konflikt medzi inými osobami a Samantha je len sprostredkovateľ, pozorovateľ a rozprávač.

HODNOTENIE

Databazeknih.cz 81 % (694 hodnotení)

Goodreads.com 3,9 z 5* (388 865 hodnotení, z toho 34 % dalo 5*)

ČBDB.cz 76% (5 hodnotení)

Amazon.com 4,3 z 5* (1780 hodnotení, 59% hodnotiteľov dalo 5*)

Foto: Meijer.com

FILM

Film nekompromisne zosekal všetky bočné príbehy a nepodstatné postavy. Sústreďuje sa na hlavnú líniu a atmosféru. V zásadných momentoch sa drží knihy, ale inak príbeh dostáva punc novoty a súčasnosti. Úplne nový rozmer mu dáva výborná hudba, najmä Genesis od Grimes (album Visions) tam sedí ako riť na šerbeľ. Autori vybrali úplne inú hudbu, ako sa spomína v románe, aby hrali na súdobú nôtu a nie sedem rokov staré hity (resp. 5, lebo filmovačka začala v roku 2015). Učiteľa matiky nahradili učiteľom histórie alebo angličtiny. Hovorí o Sizifovi, čo je narážka na sizyfovskú úlohu, ťažkú, nikdy nekončiacu a nezmyselnú robotu a zároveň na STD, teda syfilis, častú pohlavnú chorobu mládeže.

Film si rovnako ako kniha požičiava prvky z Final Destination a Groundhound Day. Chvíľami je ľahký, zábavný, chvíľami napínavý až mystický. Sam vstáva ráno viac ako 7x, teda viackrát ako v románe. Čo je fajn, lebo tínedžerka by si po prvých troch pokusoch neuvedomila potenciál situácie. Páčila a mi premena na rebelku, hoci jej to bolo proti srsti, proti náture. Samantha je správne provokatívna, ako keby obživla „Dark side of Žika“, ktorá šplechne pravdu do očí, nečakane hryzne, využíva pozíciu ženy a študentky, triafa priamo do čierneho. Film je napriek tomu oveľa viac zdržanlivejší ako kniha, zrejme preto, aby ho mládež nenapodobňovala, aby nešiel príkladom (napríklad v zmysle spomínaných samovrážd – Wertherov efekt, mimochodom tejto téme sa venuje seriál 13 Reason Why, ktorý vznikol tiež podľa knihy). Film vynecháva aj nekorektnú scénu s bozkávaním študentky a učiteľa.

V druhej polovici sa dej presúva väčšmi do romantického vzťahu a z atmosféry mindfulness, by si mohol ukrojiť aj sám Jon Kabat-Zinn, priekopník všímavosti. Človek prechádza cez rôzne životné štádiá a často je medzi nimi priepastný rozdiel. Rozdiel, ktorý si buď nepamätáme alebo nechceme pamätať. Samantha si spomenie, že rada jazdila na koňoch, že sa o všetky starala, že chodila na svoje tajné miestečko v lese, s rodičmi do obľúbenej pizzérie – čistý mindfulness a flow. Dnes je z nej populárna stredoškoláčka, ktorá ma svoje kámošky a svoje záujmy – najmä četovanie, chalanov, ohováranie, nakupovanie a ďalší povrchné aktivity. Uvedomuje si, že z dcéry a sestry sa stala sebecká tínedžerka, ktorá myslí na seba.

Záver filmu vyznie - aj vďaka poslednej tretine - lepšie ako v knihe. Od okamžiku, keď si Sam uvedomila, že musí vesmír nastoliť balans až po zábery na prírodu a detaily sú parádne. Po predošlej recenzii „The Call of the Wild“ je do druhý film, ktorý sa natáčal v Britskej Kolumbii (mesto Squamish) a v okolí mesta Vancouver. Zábavné je, že ide o úplne opačné pobrežie Amerického kontinentu, lebo román sa odohráva v Connecticute. Veľmi sympatický bol casting a herecké výkony. Premeny Zoey Deutch s dievčaťa na „ženu – vamp“ sú skvelé a uveriteľne funguje aj jej chémia s matkou Jennifer Beals (známa z filmu Flashdance).

HODNOTENIE

Rottentomatoes.com Tomatometer 64 % (Audience Score 56 %, počet hodnotení 9208)

CSFD.cz 67 % (2265 hodnotení)

IMDB.com 6,4 z 10 (43 800 hodnotení)

Amazon.com 4,3 z 5* (5304 hodnotení, 65% dalo 5*)

MOVIE OR BOOK

Film je lepší ako kniha. Bodka. Je súčasnejší, priamejší, pritom nie skratkovitý a povrchný. Vynecháva zbytočný balast. V knihe je príliš veľa vaty v podobne rôznych rozvetvení príbehu o ďalšie postavy, opisov a prázdne pokusy o filozofovanie. Film má akurátnu stopáž, skvelý casting a perfektnú hudbu (víťazstvo Guild of Music Supervisors Awards 2018 za najlepšiu hudobnú suprvíziu filmu s rozpočtom pod 10 miliónov dolárov asi nebude náhodné). Na rozdiel od knihy by som si film pozrel znovu, už len pre tie až dokumentárnym spôsobom nakrútené exteriéry v Britskej Kolumbii.

ČO ČÍTAŤ A POZERAŤ ĎALEJ?

Čím začať? Čas je moja obľúbená zápletka už od čias trilógie Návratu do budúcnosti a Run Lola Run. Thriller Všechno nejhorší som nevidel, ale je to vlastne tínedžerské a mysteriózne Na Hromnice o den více. Počet pokusov, ktoré vedú k želanému cieľu, si môžete spočítať v Zdrojový kód (Source Code) alebo Na hrane zajtrajška (Edge of Tomorrow). Moje dva obľúbené young adult filmy sú Zlodeji času  a Jumper, i keď v tom prvom ide o spomalenie času a v druhom skoky v priestore, nie v čase. Nemožno zabudnúť na Butterfly Effect, dva romantické About Time a Žena cestovateľa v čase a klasický český Zíjtra ráno vstanu a opařím se čajem. Do zbierky časových slučiek pribudli Palm Springs (2020) oddychová good mood romantika a Boss Level (2020), akčný film, ktorý skladá poctu akčným bitkárskym videohrám. Na záver pre hĺbavejšie typy: pozrite si Primer a film Predestination, ktorý je natočený podľa novely Roberta A. Heinleina All You Zombies a patrí medzi to najlepšie v rámci cestovania v čase, čo som čítal.

** SPOILERY **

* Po treťom prebudení sa Juliet zastrelí, neskočí pod auto, ako v ostatných časových slučkách. To je zámerne napísané takto, lebo by sa prezradila pointa s autom už v prvej tretine knihy.

* Sam venuje knihy o M.C. Escherovi Anne. Anna je tá, ktorá maľuje, nie Juliet.

* ...že po celý čas som vlastne nepadala. Vznášala som sa. ... ...pravdaže, tentoraz som nepadala. Letela som. (mení sa aj samotný pád – fall).

* Film naznačuje, že Sam mala sex s Robom na gauči, hoci v knihe Rob opitý zaspí ešte predtým, než k niečomu príde.