Prečo vznikol blog Movie or Book?

Prečo si pozrieť film a prečítať knihu alebo naopak? Natískajú sa hneď dve protiotázky: „Prečo pozeráte film viackrát?“, „Prečo čítate knihu aj druhý a tretí raz?“. A doplňte si aj ďalšiu: „Prečo počúvate pesničku už po stý krát?

Foto: Juraj Púchlo

Serendipity efekt a angažované čítanie

Ako copywriter, redaktor a retailový antropológ som sa roky sústreďoval hlavne na odborné témy, pričom som inú literatúru ako odbornú čítal len sporadicky. Unikali mi hodnotné diela a súvislosti, nechával som preplávať okolo seba nové nápady a myšlienky. Hovorí sa tomu serendipity efekt. Efekt šťastnej náhody. Za tých niekoľko mesiacov, čo blog funguje, som si okrem iného rozšíril slovník, znalosti a naučil sa ako čítať medzi riadkami. Zaujímalo ma toho veľa: „Ako sa kultová kniha, kultový film stanú kultom?“ Čo robí bestseller bestsellerom? Hit hitom? Majú nejaké spoločné vzorce, algoritmy, predpoklady? Čím inšpiruje kniha aj po rokoch, prečo vznikajú mémy, kultúrne kódy, ako prenikajú do módy a popkultúry? Stačí ak si ju pozrie, prečíta dostatok ľudí alebo ak sa o nej dostatočne dlho a opakovane hovorí? Alebo je to iba o marketingu? Mimochodom bestseller by vám nemal asociovať nič ohľadom obsahovej kvality či typu knihy, rovnako ako by nemal byť považovaný za samostatný žáner či za synonymum populárnej beletrie. Bestseller je ekonomický pojem a vyjadruje skvelú predajnosť knihy.

Jason Shen, podnikateľ a zakladateľ firmy Headlight hovorí, že čítanie kníh, ktoré už poznáte, je výborná forma meditácie. Údajne mu „re-reading“ zlepšuje pamäť, získava schopnosť hlbokého sústredenia a sebauvedomenie. Lewis Buzbee, americký spisovateľ a básnik zasa spomína, že takto môžeme porovnávať sami seba. Kniha sa nemení, príbeh zostáva rovnaký, ale mení sa čitateľ, jeho skúsenosti, vedomosti, vhľad (insight) a kontext. Tam, kde videl súperenie čarodejnice a kňaza, dnes možno uvidí odveký boj alternatív a tradícií, kontrakultúry a zvykov. Mňa inšpiroval hlavne Nicholas Carr a jeho kniha Nebezpečná plytčina (Shallows). Uvedomil som si, akí sme v niektorých ohľadoch plytkí. Ako zjeme večeru a nepamätáme si ani čo sme jedli. Podobne konzumujeme aj filmy a knihy. Novšie poznatky neurovedy hovoria, že pri čítaní sa zapájajú tie isté časti mozgu, ako pri skutočnom prežívaní. Človeku je vlastná potreba prežiť niečo ďalšie, nad rámec existencie. Dobrí čitatelia do románov vkladajú sami seba a tým text rozširujú. Naše čítanie má povahu dialógu.

Foto: Juraj Púchlo

Ďalší expert, Nemec Manfred Spitzer hovorí: „...v minulosti sa texty čítali, dnes sa skimmujú, t.j. povrchne čítajú. Voľakedy sa do problematiky vnikalo, dne sa namiesto toho surfuje na sieti (t.j. kĺže sa po obsahu).

„Dobre čítať – to je čítať tie pravé knihy v pravom duchu – je ušľachtilé cvičenie a zamestná čitateľa viac než akékoľvek iné. Vyžaduje to ustavičný cvik, ako u atlétov, a napätú pozornosť takmer po celý život,“ píše Henry David Thoreau v kultovej knihe Walden. „Čítanie je plodný zázrak komunikácie uprostred samoty“, povedal vraj Marcel Proust.

Výhodu prečítanej knihy pred pozretím filmu som vnímal už pred rokmi v kine počas filmu Da Vinciho kód, keď som mnohé detaily vysvetľoval kamarátovi. Programovo som si tiež prečítal Enderovu hru a Enderov tieň predtým, než som sa vydal do vesmíru s filmovou verziou. „Čítanie je interakcia medzi dvoma predstavivosťami, spisovateľovou a čitateľovou. Aktívne a angažované čítanie je pre život románu zásadné, pre čitateľov je potom odmenou a naplnením,“ píše Thomas C. Foster. Motiváciou k spusteniu blogu teda bolo angažované čítanie a angažované pozeranie za účelom rozšírenia obzorov a nových podôb zábavy. Zároveň je to i prevencia, akési očkovanie ťažkosťami, ako píše Adam Alter. Čítanie knihy je totiž pre mozog ťažšie než sledovanie televízie. Mozog sa namáha a tak sa trénuje, „očkuje“ proti budúcim duševným ťažkostiam. Mimochodom vedci z Pennsylvánskej štátnej univerzity na vzorke 400 ľudí zistili, že čím viac času účastníci prieskumu trávili na elektronických zariadeniach, napríklad čítaním a písaním textu na mobile, pozeraním videa, hraním internetových hier, písaním si s priateľmi, tým horšie sa im vodilo, keď sa snažili porozumieť odborným textom.

Movie or Book je aj o istej rovnováhe, medzi čítaným textom, ktorý sprostredkúva iný zážitok, a medzi voyeuristickým médiom – filmom – kde do hry vstupujú aj neverbálne signály, (hrané) emócie hercov a hudba. Samozrejme sledovanie filmov a seriálom je vzhľadom na to, že súčasne porovnávam dej s predlohou aktívne, nie pasívne. Mením sa zámerne z pasívneho konzumenta na náročnejšieho, aktívneho.

Z knihy do sveta pohyblivých obrázkov

Boli tu v podstate od vtedy, ako bratia Lumiérovci 28. decembra 1895 v Indickom salóniku Grand Café na Boulevard des Capucines v Paríži predstavili svoj kinematograf. Jeden z prvých filmov z uceleným dejom bol – voilá - podľa knihy. Cestu zo Zeme na Mesiac napísal v roku 1965 Jules Verne a v roku 1902 sfilmoval legendárny Georges Méliés.

Filmy v tiež existujú v písanej a kreslenej podobe, ako scenár a obrázkový scenár - storyboard. „Čítať“ film je v mnohom podobné ako čítať knihu. Len miestom stretnutia autora a konzumenta nie je kniha, ale plátno alebo obrazovka. Film na rozdiel od knihy používa „vizuálny jazyk“. Nevieme si prečítať, čo sa deje v hlavách postáv, tak sa to autori snaží ukázať inými, často dôvtipnými spôsobmi a trikmi: reakčnými zábermi, gestami, mimikou, atmosférou, hudbou, zvukmi alebo jednoducho hlasom rozprávača (voiceover). „Čítať“ postavy vo filme je otázkou väčšej trpezlivosti a pozornosti, sústredenia zaznamenávať vizuálne a akustické prvky, náznaky, obrazy a symboly. Veľakrát je potrebné film, alebo aspoň niektoré scény či sekvencie, vidieť viackrát. Na druhú stranu stačí na sekundu ukázať zdanlivo nekonečnú zasneženú pláň, postavu s omrzlinami a počuť skučiaci vietor a na opis pravdepodobných pocitov postavy a prostredia nepotrebujete štyri normostrany. Dalo by sa povedať, že dej a postavy sú pri čítaní knihy trojrozmerné aj vďaka fantázii čitateľa. Film robí „prácu“ za diváka, mnohé je tu pevne dané, definované.

Dnes je cyklus od vydania knihy po jej sfimovanie čoraz kratší. A nebavíme sa len o filmoch z obrovských filmovacích štúdií. Rozmach internetu a streamovacích služieb (Netflix, Amazon, Hulu, HBO Go, onedlho Disney) a globálnych televíznych kanálov má vplyv na množstvo vyprodukovaných seriálov a vlastnej filmovej produkcie. Kvantita si vyžaduje aj stály prísun nápadov, scenárov. Filmy sú o režiséroch, seriály o scenáristoch, ktorí samozrejme potrebujú stále nový obsah a inšpiráciu. Logicky tak siahajú po overenom obsahu, po knihách. Ak je dielo spracované kvalitne, poteší sa z predajov knihy aj autor predlohy. „ Na rozdiel od tlačiarov kníh, ktorí mali silný ekonomický stimul podporovať čítanie ako starších, tak aj novších diel, internetoví vydavatelia bojujú o distribúciu len tých najsviežejších noviniek,“ trefne poznamenáva Nicholas Carr. Zdá sa, akoby kvantita a prvenstvo pri spracovaní víťazili. Nie každá adaptácia sa vydarí. Údajne sú niektoré filmy a seriály natáčané len ako vata, aby vypĺňali medzery medzi ťažiskovými dielami. Diváci potom majú nutkanie produkciu doslova hltať. Rýchlo a plytko. Povrchne a bez znalosti a uvedomenia si kontextu. Odškrtnúť jeden diel a netrpezlivo očakávať ďalší vďaka tzv. Ziegarnikovej efektu, alebo aj Cliffhanger efektu (to je to, keď diel skončí v napínavom okamžiku bez vysvetlenia). Alebo naraz nasajú celú porciu, zjedia celú tortu na posedenie (tzv. binge watching, seriálové maratóny). Spomeniem len obavy z toho, či HBO prežije ukončenie ságy Game of Thrones. Áno, zopár klientov službu odhlásilo, ale zároveň nová miniséria Černobyl pritiahla ďalších a vyvolala snáď ešte väčší ošiaľ a GOT.

Nicholas Carr cituje Sokrata, ktorý kritizoval prvé knihy: „...keď budeme vonkajšie symboly zapisovať, namiesto aby sme si ich uložili do vlastných spomienok, hrozí, že budeme premýšľať povrchne a nedosiahneme intelektuálnu hĺbku, ktorá vedie k múdrosti a skutočnému šťastiu.“ Môže sa to stať s knihou aj filmom či seriálom. Príval produkcie (knižnej aj filmovej) je potrebné  selektovať. A to je jedným z cieľov blogu.

Paradox výberu

Žijeme v dobe masovej produkcie zábavy. Logicky nemôžem obsiahnuť všetko, čo príde na trh. Navyše sú tu aj staršie sfilmované knihy, ktoré stojí za to vidieť (a čítať). Pri tvorbe algoritmu výberu diel pre blogu som si položil niekoľko otázok: Čítať alebo nečítať jeden diel zo série? Má zmysel pozrieť a hodnotiť film, ak je natočený len podľa jedného dielu série, ako napríklad The Last of The Mohicans (druhý diel pentalógie), bez znalosti celej ságy? Je v tomto prípade film len pätinou celého príbehu, akoby jeden kúsok z koláča? Čo bolo s hrdinom / hrdinami predtým a čo bolo ďalej? A môžeme pokračovať v ďalších dielach: Interview s upírom (sága pokračuje celkovo 11 knihami), Čokoláda (dovedna sú 3 knihy, voľné pokračovania), Darca (celkovo pentalógia), Struny času (sedemdielna sága), Zlatý kompas (trojdielna sága) atď. Špecifickým prípadom sú knižné pokračovania, ktoré vznikli až na základe úspechu sfilmovanej knihy. Sú to ešte samostatné literárne diela hodné povšimnutia alebo scenáre? Typickým príkladom je Dan Brown a jeho séria s Robertom Langdonom, prípadne Thomas Harris a jeho tetralógia o sériovom vrahovi Hannibalovi.

Ešte zábavnejšie a zložitejšie je hodnotiť filmy, kde románovú postavu hrá vždy niekto iný. Napríklad Jacka Ryana z pera Toma Clancyho si od roku 1990 zahrali štyria herci v štyroch rôznych filmoch a najnovšie ho hrá v seriáli John Krasinski. Interview s upírom je prvá čas ságy, Lesteta tu fenomenálne stvárnil Tom Cruise. Pokračovanie Kráľovná prekliatych je šiesta kniha v poradí a v slabučkom filme hrá Lesteta Stuart Townsend (Mimochodom táto sága nie je vôbec kompletne preložená, ani do češtiny ani do slovenčiny, príležitosť pre vás, milí vydavatelia).

Stále častejšie sa objavujú aj skvelé filmy a seriály podľa non-fiction kníh a reportážnej literatúry ako v prípade Mindhunter, McMafia, Big Short, Waco alebo fenomenálny Černobyl. Tu už sú potrebné aj isté znalosti historického kontextu, odvetvia, ekonomiky alebo kriminalistiky... (teším sa na druhú sériu Mindhunter).

Ako uchopiť a hodnotiť film, ak je iba podľa časti knihy, ako v prípade snímky Dvere v podlahe (vyšlo ako Rok vdovou)? Čo ak je jedna kniha naopak „rozložená“ do seriálu, ako napríklad The Handmaid's Tale alebo Ostré predmety? Čo ak bude prvá séria úspešná, ekonomika a sledovanosť zavelia natočiť ďalšie série, čo je prípad práve The Handmaid´s Tale, 13 Reasons Why alebo Big Little Lies, ktoré ale už nemajú knižnú predlohu? Rátajú s tým scenáristi už pri prvej sérii, v ktorej si nechajú niekoľko otvorených vrátok, aby mohli na niektoré udalosti nadviazať? Čo ak predbehne dej seriálu dej série kníh (Game of Thrones)? Budú rovnako kvalitné ako keby mali knižnú predlohu a oplatí sa ich pozrieť? Stojí za to teda prečítať aj celú ságu, ak ju George R.R. Martin jedného dňa dokončí? Bude mať iný koniec ako seriál? (Osobne si ságu prečítam, až potom, ak ju dopíše. Pre nedočkavých záujemcov odporúčam nový preklad z vydavateľstva Argo)

Všetko je otázka času

Spomínal som, že film nasleduje až po knihe. Rok, dva, niekedy desaťročia alebo storočia. Objavujú sa neustále nové a nové verzie. Dobrou správou pre producentov je, že tieto diela už majú svojich čitateľov (a aj divákov). Opäť je tu dilema v rozhodovacom strome. Ak je teda kniha spracovaná viackrát, ktorý film alebo seriál si pozrieť? Odporúčam to posledné spracovanie. Časový odstup od knihy znamená, že tvorcovia poznajú motivácie autora a kritiku, majú možnosť sa vyhnúť chybám, ktorých sa autor dopustil (zámerne alebo z neznalosti) v knihe. Pochopiteľne môžu vyrobiť aj chyby úplne nové. V ideálnom prípade spolupracujú s autorom knihy, odborníkmi alebo/a berú v úvahu predošlé spracovania ak ide o reboot, reštart.

Filmári a scenáristi idú vždy do rizika porovnávania. Niekedy možno aj zámerne, aby vyvolali debatu a šum okolo filmu, najmä ak ide o kultové diela. Najnovšie je veľa hlasných debát okolo castingu a novej verzie Zaklínača (Andrzej Sapkowski). Predošlé dve spracovania podľa fanúšikov stáli za figu, zatienila ich výborná séria počítačových hier na motívy ságy. Syfy sa pustilo do seriálovej podoby Nightflyers (George R.R. Martin), pričom skutočne úspešne nadviazali na nepodarenú filmovú verziu z roku 1987. Ani seriál nestojí za pozretie a kniha je akoby nedopísaná. Občas môže byť problematické aj načasovanie filmu. Napríklad film Struny času sa vôbec nedostal do slovenskej distribúcie a vydanie rovnomennej ságy v slovenčine akosi zamrzlo po druhej knihe. Pomerne dobré filmy ako Ready Player One a Smrtiace stroje (Mortal Engines) úplne zatienili iné snímky, ktoré mali premiéru v podobnom čase.

Filmy sú tiež „zostrihané“ a oklieštené pravidlami. Kedysi to bol Hayesov kódex (1934 – 1968), od roku 1968 je to rating Americkej filmovej asociácie (MPAA). Do kvalitných filmových a seriálových spracovaní sa tak občas nedostanú explicitné scény (nahota, sex, vulgarizmy, násilie a pod.). Toto všetko môžu obsahovať až filmy „erkové“, teda s ratingom R (Restricted).

Výhodou sfilmovanej knihy je, že na 99,9% bude existovať soundtrack respektíve movie score. Áno, je v tom rozdiel. Movie score (underscore, incidental music) je hudba skomponovaná špeciálne pre daný film, zvyčajne je inštrumentálna. Soundtrack je v širšom zmysle celá zvuková stopa filmu, vrátane ruchov a dialógov, v užšom a bežnom význame sú to skladby zložené pre film alebo použité vo filme. Obe si môžete pustiť pri čítaní knihy. Mnohí autori už ku svojim knihám rovno odporúčajú aj playlist skladieb, tzv. knižný soundtrack. V dobe sociálnych sietí je ľahké sledovať profil autora, ktorý rád odporučí hudbu, filmy, knihy alebo reálie, z ktorých pri tvorbe vychádza. Príchod filmu do kín podľa literárnej predlohy je zvyčajne sprevádzaný aj reedíciou knihy s filmovou obálkou, čo je isto zaujímavé pre zberateľov.

Svet sa zrýchľuje. Máme slobodu takmer nekonečného výberu a všetko konzumujeme v čase, ktorý si sami zvolíme. Thomas C. Foster uvádza, že priemerný divák si do svojich 25 rokov života pozrie viac filmov, než priemerný čitateľ prečíta za celý život kníh.

Máme radi víťazov

Možno z dôvodu paradoxu výberu, tlaku ohromných možností voľby v súčasnom svete, cítime psychologickú a kultúrnu potrebu ustanoviť víťaza, kráľa. Milujeme rebríčky a prvé miesta. Rozhodol som sa však na blogu neškatuľkovať, ale vyberať z noviniek, ktoré stoja za zmienku, a popri nich vyťahovať „perličky filmového plátna“ a „klenoty literatúry“. Blog nemá ambíciu kritizovať diela, ale v zmysle gréckeho slovného základu slova kritika, teda „krino“ – rozlišovať, vyberať a posudzovať. Odporúčať. Na základe vkusu. Áno, ak pri čítaní narazím na nepresné preklady, preklepy či typografiu, tak na ne upozorním, rovnako tak na lapsusy vo filmoch a seriáloch. Pre technickejších a „rebríčkových“ čitateľov uvádzam aj hodnotenia filmov a kníh na významných portáloch. Mimochodom štatisticky len 1-2 % z kupujúcich na Amazone napíše recenziu, pričom ľudia častejšie „hejtujú“ ako pochvália.

Foto: Juraj Púchlo

„Všetci chceme čítať román, aký sme ešte nečítali. Zároveň však chceme, aby sa ponášal na to, čo sme už čítali, a aby sme ho vďaka tomu vedeli pochopiť. Nemôžu sa nám všetkým páčiť rovnaké knihy, rovnaké filmy, rovnaké pesničky, napriek tomu, že masový marketing a súťaže hľadajúce talenty sa nám snažia podsúvať opak. Dokonca sa nám na jednotlivých knihách, filmoch a pesničkách ani nepáčia rovnaké veci,“ tvrdí Thomas C. Foster. Rád by som poukázal na možné motivácie, históriu, kontext a myšlienkové procesy, ktoré pravdepodobne stáli za viac aj menej úspešnými dielami. Nájdete ma aj na Goodreads pod prezývkou Movie or Book.

Filmové edície kníh

Vypátral som ich iba niekoľko, ak teda rozmýšľame v termínoch ucelených edícií aspoň 5-6 diel. Môj osobný dojem je, že ide o otázku autorských práv a chuti na presýtenom knižnom trhu vydať niečo, čo si ľudia môžu pozrieť a „skonzumovať“ na DVD, BluRay alebo on-line.

Zrejme najrozsiahlejšou je edícia Filmová řada vydavateľstva Academia. Zahŕňa 17 kníh, české aj svetové diela, žiaľ zháňajú sa ťažko aj v antikvariátoch.

Ikar respektíve značka Panta Rhei má dovedna 15 kníh a chystajú sa ďalšie.

Filmovú edíciu má aj Argo, zatiaľ obsahuje 7 diel.

Niektorí kníhkupci a kníhkupectvá už majú samostatné záložky, ktoré obsahujú „sfilmované knihy“.

https://www.vydavatel.sk/produkty/sfilmovane-knihy

https://www.martinus.sk/knihy/proza-poezia-romany-sfilmovane

https://www.bux.sk/uputavky/sfilmovane-knihy/Tipy.html

V každom prípade je obsahu neúrekom a bude o čom písať dlhé roky.