Kniha „Obyčajná tvár – R.J. Palaciová“ alebo film „Obyčajná tvár/Wonder“?

Dokáže „sila vnútornej krásy“ hendikepovaného človeka zmeniť pokrivené vnímanie jeho okolím? Auggie Pullman nemal toľko šťastia, aby vyzeral normálne, ak každé iné dieťa. Napriek tomu, že vyčnieva z davu nie vlastným pričinením, snaží sa zapadnúť medzi žiakov bežnej školy...

Foto: Juraj Púchlo

KNIHA


„Viem, že nie som normálny desaťročný chlapec.“ Tak začína príbeh o normálnosti alebo skôr o tom, ako vnímajú ľudia normálnosť. August nastupuje do bežnej piatej triedy v New Yorku po tom, ako absolvoval takmer dve desiatky operácií a po tom, ako ho matka učila doma.

Ako vyzerá August „Auggie“ Pullman? Autorka spomína mnohé postavy, ktoré môžu čitateľovi Augustovu tvár priblížiť: Fredy Krueger (filmová sága Nočná mora z Elm Street), Darth Sidiuous (postava zo Star Wars), E.T. Mimozemšťan, Glum a Ork (Pán prsteňov)... Raquel Jaramillo Palacio dobre vykreslila prvý kontakt, interakciu a spolužitie s človekom, ktorý má znetvorenú tvár. Od uhýbania pohľadom, pozeranie sa úkosom, cez úžas, znechutenie, ľútosť a solidaritu, často iba hranú, až po zdesenie, šok a panický útek. Časť ľudí sa ukáže ako pokrytci plní predsudkov a časť sa odporom ani len verejne nejatí. Knihe chýba ešte malá nadstavba, ktorá vyšla až o dva roky po románe Wonder (2012). Ide o kapitolu: „The Julian Chapter“ (2014). Julian Albans je práve ten, ktorý Auggiemu vymyslí prezývku Zombík a šikanuje ho. Kniha Wonder nepopisuje dostatočne jeho motivácie a rodinné zázemie. Určite by stáli za prečítanie aj pohľady Auggieho otca matky, i keď matka má isté autobiografické prvky (je rovnako ako Palaciová ilustrátorka) prípadne učiteľov. Julianova matka Melissa Perper Albansová aj riaditeľ Lawrence Zadnica (v originálne Tuchman) sa prejavia prostredníctvom svojich činov. V knihe sú dobre vystihnuté pocity detí, kamarátov a sestry Olívie. Navyše je román aj takto štruktúrovaný – delí sa na kapitoly podľa rozprávača. Raz je ním Auggie, potom Via, tiež Jack, Miranda atď. Niekedy prerozprávajú udalosti zo svojho pohľadu, ale stále posúvajú dej dopredu.

„Nemôžu ti urobiť plastickú operáciu?“ ... „Dobré ráno! Takto vyzerám po plastickej operácii.“

Auggie má rád hviezdne vojny a vesmír. Je stredobodom vesmíru rodiny Pullmanovcov, okolo ktorého všetci obiehajú. V niektorých momentoch je vďaka tomu sebecký, nehľadí na to, aké potreby majú ostatní členovia rodiny, najmä matka a sestra Olívia (Via). Augusta doma 10 rokov presviedčali, že je normálny, hoci sám je medicínsky zázrak. Výhra v lotérii ale v opačnom garde. Už to, že vznikla taká genetická porucha je štatistická výnimka (Nicholas Taleb by povedal čierna labuť) a že ešte aj prežil je na úrovni zázraku (angl. zázrak = wonder). Niekto by to nazval dedičnosť, iný smola.

Či chce alebo nechce Auggie svojím výzorom púta na seba pozornosť a to sa vo chvíľach, keď ste napríklad v puberte a mávajú s vami hormóny, chcete sa páčiť kamoškám a frajerovi, príliš nehodí. Chcete pozornosť len pre seba. Nedeliteľnú. Paradoxne pre rodinnú priateľku Mirandu je rodina postihnutým bratom skvelá historka pre dosiahnutie pozornosti a štatútu obľúbenca v novej partii na letnom tábore. Isto lepšia ako pravda o vlastnej matke v depresii a otcovi s novou mladou macochou. Via našťastie dostáva lásku od múdrej babičky, ktorá vie, že dievča kvôli Augustovi trpí nedostatkom rodičovskej pozornosti a starostlivosti. Via sa naučila žiť v tieni brata. 


August sám sa vyhýba spoločnosti. Vyhýba sa miestam s množstvom ľudí, najmä detí. Nosí dlhú ofinu. Má averziu voči fotografovaniu. Miluje Halloween, Star Wars, masky a helmy. Pochopiteľne. Skrýva sa za nimi. Niektorí „kamaráti“ z rokov pred školou sa prejavovali tak, že jednoducho nepozvali Augusta na narodeninovú oslavu. Dokonca aj Augustova matka sa občas uchýli k milosrdnej lži, aby Augusta citovo neranila. Zlomyseľníci ho častujú prezývkami ako Potkančík. Príšera. Strašidlo. Netvor. Hnusník. Jašterko. Mutant. Dávajú mu tvrdo pocítiť, že nie je normálny. Obyčajný. Keď človeku dávate nálepky, vidíte ho vo svetle nálepiek, ktoré nosí. To iba posilňuje jeho chybný sebaobraz. August až v škole naplno pochopí, že sa nemôže donekonečna spoliehať na milujúce rodinné zázemie a ľútosť ostatných. Nemôže očakávať nadmernú útechu a pomoc. Naopak, musí akceptovať fakty a byť smelší. Namiesto sebaľútosti si začne uťahovať sám zo seba. Napokon Auggie boduje u väčšiny rovesníkov tým, že sa nesnaží – na rozdiel od nich - ničím vyniknúť. Práve naopak, snaží za zapadnúť. Splynúť s davom. Pomáhať s úlohami. Nebonzovať. Tak sa stáva akýmsi maskotom, malým kamošom, „tichým spojivom“, nenápadným silným tmelom spájajúcim všetkých žiakov Beecherovej prípravky, ktorí zistia, že majú kolektívnu potrebu ho chrániť. 

R.J. Palacio pokračovala v rozvíjaní myšlienok aj v tretej knihe s názvom „Pluto“ (2015). Je o priateľstve medzi Christopherom a Augustom (poznali sa od útleho detstva), striedajú sa v nej pohľady do minulosti a súčasnosť. Štvrtým pokračovaním je „Shingaling: A Wonder Story“ (2016), v ktorej je rozprávačkou je Charlotte Coddyová.

Kniha Wonder získala množstvo prvenstiev, napríklad #1 "New York Times" Bestseller, "Booklist" Best Children's Book, "Publishers Weekly" Best Children's Book, "School Library Journal" Best Children's Book.



HODNOTENIE


Databazeknih.cz 91 % (418 hodnotení)

Goodreads.com 4,45 z 5* (551 524 hodnotení, z toho 60 % dalo 5*)

ČBDB.cz 87% (88 hodnotení)

Amazon.com 5 z 5* (13 102 hodnotení, 89 % hodnotiteľov dalo 5*)

Zdroj: IMDB.com


FILM


Film má úvod, ktorý odkazuje na grafiku obálky knihy Wonder. Slovenské vydania majú iné obálky, ako pôvodné alebo české. Rovnako ako kniha sa film delí na kapitoly podľa rozprávača. Aj napriek všeobecnej znalosti Star Wars si film veľmi vtipne vypomáha fantómovými postavami, ktoré vidí len Auggie, ako Darth Sidious a Chewbaca. Snímka dobre vykresľuje reakcie detí, od šoku po znechutenie, uhýbanie pohľadom, zmĺknutie, keď okolo nich Auggie prechádza. Tiež je o čosi krutejšia ako kniha, decká si z Auggieho na škole robia srandu, častujú ho prezývkami, posmešne prekrucujú mená postáv zo Star Wars, lebo vedia, že má rád túto ságu, a aj napokon hádžu do neho lopty na telesnej akože v rámci hry vybíjaná...

Julia Roberts ako mama má pestrejšiu paletu silných myšlienok a výrazových prostriedkov, než jej knižná predloha. Výborne ju hrá a v niektorých prípadoch ani nemusela nič povedať. Film má presne ten vzorec, ktorý robí dej príťažlivým – ak sa schyľuje ku kríze, tak sa stane ešte väčšia kríza. Za jednu z top scén považujem divadlo a v rámci nej retrospektívu do minulosti ako si Via želá bračeka na svoje 4. narodeniny. Záber na Juliu Roberts v divadle, flashback a potom strih na ňu so slzou na líci...

Oproti knihe je zrejmé, že tvorcovia filmu čerpali aj z ďalších kapitol, pokračovaní Wonder. Jack ako „welcome body“, teda kamarát na privítanie ukazuje, že na neho dosť apelovala vlastná matka, aby sa tejto „čestnej funkcie“ zhostil. Zakomponovali tam aj Julianov príbeh, čím sa filmový Wonder oproti knižnému stáva ucelenejší, komplexnejší. Mne napríklad chýbal pravý dôvod neprítomnosti Juliana na mimoriadne obľúbenom školskom výlete. Kniha Wonder ho neobsahuje, film áno. Samozrejme filmári využili aj v súčasnosti deťmi preferované platformy na komunikáciu (napríklad Minecraft a nie SMSky a Facebook), čo je rozdiel oproti knihe.

Podľa mňa film premrhal príležitosť vysvetliť prezývku „Major Tom“, ktorá je z pesničky od Davida Bowieho – Space Oddity. Hneď v úvode sa spieva: „Ground Control to Major Tom, Take your protein pills, And put your helmet on...“ Skladba vo filme nie je použitá pravdepodobne kvôli autorským právam, pritom stačilo pustiť prvých pár sekúnd. Soundtrack má na svedomí menej známy Marcelo Zarvos.



HODNOTENIE

Rottentomatoes.com  Tomatometer 84 % (Audience Score 88 %, 4,2 z 5, počet hodnotení 18 339)

CSFD.cz  84% (4274 hodnotení)

IMDB.com 8,0 z 10 (98 965 hodnotení)

Amazon.com 5 z 5* (2164 hodnotení, 87 % dalo 5*)




MOVIE OR BOOK


Čakal som nejakú súdobú variáciu filmu Sloní muž (1980 v réžii Davida Lyncha, podľa skutočnej postavy Johna Merricka) alebo Quasimoda z Chrámu Matky Božej v Paríži (1831, Victor Hugo). Wonder nesklamal. V mnohom im je podobný. Vonkajšia ohyzdnosť neznamená aj vnútornú skazenosť. Alebo inak povedané: „Nesúďte knihu podľa obalu a človeka podľa znetvorenej tváre.“ Kniha na rozdiel od filmu ponúka hlbší pohľad a detaily, film zasa vychádza aj z ďalších rozšírení pôvodného príbehu o nové kapitoly. Film je zasadený do súčasnosti a ponúka veľmi solídne herecké výkony, i keď Owen Wilson je zjavne zatienený Juliou Roberts. Na rozdiel od knihy sa film snaží byť viac korektný v zmysle genderovej a rasovej vyváženosti postáv. Slabinou knihy aj filmu je to, že sa desaťročné deti správajú až priveľmi ako dospelí. Niekomu môže vadiť presladenosť až rozprávkovosť príbehu, čo môže byť spôsobené aj pôvodnou „cieľovkou“, teda zameraním na detského čitateľa respektíve young adult. Napriek tomu sa prihováram za slovenské vydanie všetkých Wonder príbehov a väčšiu pozornosť a pochopenie pre ľudí s podobným syndrómom https://www.zivotsesyndromem.cz/ 




ČO ČÍTAŤ A ČO POZERAŤ ĎALEJ


Z odbornej literatúry sú to rôzne knihy o výchove, napríklad Deti ako výzva (2012, R. Dreikurs), ktorá čerpá z individuálnej psychológie. Čo-to človek potom pochopí, keď sa postavy správajú tak, ako sa správajú. Z beletrie je to už spomínaný Chrám Matky Božej v Paríži (1831, Victor Hugo). Smiech cez slzy a vážne témy rieši John Green, najmä v knihe Na vine sú hviezdy (vydané v roku 2012, sfilmované v roku 2014). Múdre stránky na webe odporúčajú aj knihy Ugly (2013, Robert Hoge) a Out of My Mind (2010, Sharon M. Draper). O „bežnom“ živote s ťažkým postihnutím píše a prednáša aj Nick Vujicic, ktorý sa narodil bez končatín. Za zmienku stojí aj kniha Down All the Days (1970, Christy Brown), podľa tejto knihy je natočený film Moja ľavá noha (1989). Na blogu snáď v budúcom roku budem písať aj o knihe a filme Skafander a motýľ (1997, The Diving Bell and the Butterfly - Jean-Dominique Bauby, film natočený v roku 2007). Podobný námet ako Wonder má poľský film Tvár/ Twarz (2018), ale tam ide o transplantáciu tváre dospelého muža v krajine, kde je komunita silne veriacich a z toho pramenia ďalšie konflikty a kríza identity.





* SPOILERY *


  • Auggie má ... dosiaľ neznámy druh Treacher Collinsovho-Franceschettiho syndrómu spôsobeného autozomálnou recesívnou mutáciou génu TCOF1 lokalizovaného na piatom chromozóme, navyše skomplikovaného hemifaciálnou mikrozómiou charakteristickou pre OAV spektrum.
  • Pán Brown nie je ich triedny učiteľ v knihe, ale učiteľ angličtiny.
  • Babička býva v Montauku, čo je najdlhší a zároveň najväčší poloostrov v USA, susediaci s New Yorkom. Vo filme ale sedí s Viou na pláži Coney Island pred prevádzkou Paul’s Daughter a kolotočmi. 
  • Via číta knihu "Vojna a mier - Lev Nikolajevič Tolstoj". Vo filme sedí v jednom zábere pri kuchynskom stole. V knihe je tomu venovaný väčší priestor - vzhľadom k svojmu veku číta takúto klasiku. Opäť to ukazuje na popularitu tradičných ruských autorov v USA.
  • Miranda mu dala helmu, keď mal 5 rokov.
  • Vo filme absentuje scéna, kedy sa Justin s puzdrom na husle zahrá na mafiána a vystraší Juliana, Milesa a Henryho, aby dali Auggiemu pokoj.
  • Scéna s bitkou sa odohrá v noci a August pri nej stratí načúvací prístroj. Ten má už poslednej štvrtine knihy, vo filme ho nemá vôbec.

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu