Kniha „Čokoláda – Joanne Harris“ alebo film „Čokoláda“? 

Čo ak sa dostanete do rečí? Čo by na to povedali ľudia? Mágia čokolády začína narúšať život a zvyky konzervatívnych obyvateľov v malom francúzskom mestečku a miestneho duchovného. Zmena myslenia a správania so sebou vždy prináša problémy. Úsmevné aj nebezpečné. Kniha, ktorá vás v niektorých pasážach donúti k zvýšenej produkcii slín a myšlienok.

Foto: Juraj Púchlo

KNIHA

Čokoláda je taká moderná verzia rozprávky o čokoláde. Duchovný a spoločenský život ľudí v Lansquenet-sous-Tannes je s príchodom slobodnej matky, ktorá si otvorí čokolatériu oproti kostolu odrazu bohatší. To sa nepáči miestnemu kňazovi, ktorý pôsobí puritánskejšie až ako puritán. Prísne dodržiava pôst a chráni ovečky pred pokušením. Obyvatelia sú (z časti aj vďaka nemu) uväznení v slučke zvyku. Nenapadne im spochybňovať hlásané pravdy, hľadať aj iné historické súvislosti napríklad genézu sviatkov a pôstu. Lipnú na status quo a tradíciách. Človek sveta znalý a scestovaný je vnímaný ako nanajvýš cudzí element. Ak navyše pôsobí ako šaman (niekde som čítal doslova „new age witch“, čarodejnica hnutia new age) a výrazne sa oblieka, má všade rozvešané a rozmiestnené ezoterické artefakty, tak má o problémy postarané.

Román možno chápať aj ako stret ying a yang, kedy čierna nie je úplne čierna a biela nie je úplne biela: mesto – vidiek, mágia – fyzikálne zákony, pohania - veriaci, žena – muž, diabol – anjel, mladé - staré, neznáme - známe, svetobežník – starousadlík. Pred všetkým nepreskúmaným máme bázeň a rešpekt. Reakcie obyvateľov na novoty tiež nie sú prekvapením: ostýchavosť, nesmelé pokusy, ohováranie, vydávanie a vylepovanie pamfletov proti obžerstvu, až po poškodzovanie majetku a otvorené fyzické ohrozenie.

Niektorí ľudia majú dar nezištne pomáhať a načúvať, čím si vyslúžia nezištnú pomoc a kopec priateľov, ktorí chcú byť vypočutí (a vedia, že budú vypočutí). Na druhej strane nájdu sa aj takí, ktorým takýto entuziazmus a životný elán vadí a ktorí by si radi udržali status jediného duchovného vodcu, dôverníka a vzťahového manažéra v meste (dnes sa takému človeku hovorí aj opinion leader, názorový vodca, prípadne maven, čo je z jidiš a znamená „ten, kto zhromažďuje informácie“) Farár Raynaud, ktorý má prístup k dôverným informáciám (spoveď), zachádza až do extrémov, voči Vianne, lebo tej sa ľudia nad šálkou čokolády zdôverujú tiež. Rozpúta starú a osvedčenú informačnú a obchodnú vojnu. Vyhráža sa často pôsobí až komicky a ako paródia na duchovného. Vianne vie dobre čítať emócie a reč tela, je dobrá poslucháčka, čo v kombinácii s istým závojom tajomstva čokolády (šikovne použitým ako marketing čokolatérie) nedá Raynaudovi spávať. Napokon obaja trvalo ovplyvnia osudy viacerých postáv. Autorka však kritiku a narážky na cirkev umne vplieta do deja, napríklad: „Ľudia mali plody kakaovníka v úcte dávno pred Kristom...“, „tá čokoláda ja nekresťansky drahá“.

Pôvodná kniha Chocolat vyšla v marci 1999 a dej sa pravdepodobne odohráva okolo roku 1995. Čítal som slovenský preklad vo filmovej edícii Panta Rhei, kde okrem nej vyšlo už ďalších 13 sfilmovaných kníh. Ďalšia kniha nasledovala až po filme, má názov The Lollipop Shoes a vyšla v máji 2007. (v češtine ako Krysařovi střevíce, 2008, Knižní klub, v slovenčine ako  Cukríkové topánky, 2008, Ikar) a napokon tretia kniha Peaches for Monsieur le Curé v septembri 2012 (v češtine ako Broskve pro otce Francise, 2013, Knižní klub).

HODNOTENIE

Databazeknih.cz 83 % (423 hodnotení)

Goodreads.com 3,95 z 5* (99 317 hodnotení, z toho 30 % dalo 5*)

ČBDB.cz 79% (201 hodnotení)

Amazon.com 4,3 z 5* (433 hodnotení, 50 % hodnotiteľov dalo 5*)

FILM

„Buď sám sebou. Ale nie takto!“ hovorí spoločnosť. Aforizmus presne vystihuje atmosféru provinčného francúzskeho mestečka v roku 1959. Hovorí, že obyvatelia si zvykli na svoj pokoj – tranquilité. Ak sa dialo niečo nepatričné, pozerali ste sa inam. Ak ste vy robili niečo nepatričné, tak a vždy našiel niekto z miestnych, kto to vás upozornil a vrátil do bežných koľají. Vianne a Anouk pokoj narušia. Dej sa v hlavných scénach podobá knihe, hoci posolstvo je iné.

Vo filme sa predstaví plejáda hviezd, na európsky počin až nevídaná: Juliette Binoche, Alfred Molina, Carrie-Anne Moss, Judi Dench a väčší priestor je venovaný postave Rouxa, ktorého si zahral Johny Depp. Oproti knihe má iný charakter. Nie je taký svojský rebel a málovravný podivín, ale skôr milý a upravený vyznávač new age. Záver je na môj vkus až príliš sladký a gýčovitý. Celkovo film a kamera pripomínajú tvorbu Tima Burtona, hoci za kamerou stál Švéd Lasse Hallström (rok predtým režíroval filmovú verziu Pravidiel muštárne).

Na film natočený v roku 2000, ktorý o.i. nominovaný na Oskara, nadviazala Joanne Harris ešte ďalšími dvoma knihami s hlavnou hrdinkou Vianne, ale neboli tak úspešné. Druhý román sa odohráva v Paríži a tretí sa dejovo vracia do Lansquenet-sous-Tannes. Mimochodom väčšina scén z Čokolády bola natočená v mestečku Flavigny-sur-Ozerain, odkiaľ pochádzajú známe cukrovinky Les Anis de Flavigny.

Filmová hudba Rachel Portman je podľa očakávania hravá francúzska a v istým momentoch sa v nej ozýva syrinx typický pre Indiánov z južnej Ameriky. Napokon aj podnik sa volá Chocolaterie Maya. (Mayská ríša zaberala územia, kde sú dnes Guatemala, Belize, Honduras, a mexické štáty Yucatán, Quintana Roo, Campeche, Chiapas a Tabasco). Mimochodom v knihe sa čokolatéria volá „Nebeská pralinka – domáca výrobňa čokolády“.

HODNOTENIE

Rottentomatoes.com  Tomatometer 62 % (Audience Score 83 %, 3,6 z 5, počet hodnotení 328 795)

CSFD.cz  80% (33 219 hodnotení)

IMDB.com 7,3 z 10 (165 009 hodnotení)

MOVIE OR BOOK

Film a kniha sú dve rozdielne diela. Kniha vyznieva ostrejšie voči cirkvi, lebo Raynaud je v nej farár a Vianne takpovediac čarodejnica. Raynaud je vo filme starosta obce a Vianne je milá čokolatiérka a podnikateľka. Kniha rieši veľa z minulosti matky Vianne a ich vzťahu, film matku spomenie v náznakoch, zato v samostatnom príbehu hovorí rozprávku o svojej babičke a dedovi. Spoločným menovateľom sú tajomstvá a mágia čokolády a niektoré postavy. Kým kniha je 85-percentná tmavá čokoláda, film je romantickým odvarom, mliečnou čokoládou, ktorú zachraňujú len herecké hviezdy a hudba. U mňa jednoznačne vyhráva kniha.

ČO ČÍTAŤ A POZERAŤ ĎALEJ?

V literatúre, ktorá je romantická a zároveň má nejaký ďalší podtext, odkaz či posolstvo, nie som úplne doma. Dobré referencie sú na knihu "Predtým ako som ťa poznala" od Jojo Moyses (tiež je sfimovaná) a jej ďalšie dve pokračovania. Surovejšia, ale výborná je "Svetlo medzi oceánmi" od M.L. Stedman, ktorú som recenzoval nedávno. Určite by stáli za prečítanie aj pokračovania osudov Vianne v ďalších vyššie uvedených knihách.

Pri filmoch som sa pozrel po odporúčaniach iných: Láska s vôňou čokolády (2010) Hľadanie Krajiny - Nekrajiny (2004), Madisonské mosty (1995) - knihu napísal Robert James Waller, Dievča s perlou (2003).

* SPOILERY*

Anouk má imaginárneho kamaráta. V románe je to králik menom Papučka (Pantoufle, Pantoflíček), priičom králička labka/nožička je zároveň symbol šťastia a prosperity. Vo filme králika nahradil nepochopiteľne klokan.

Útek Muscatovej od manžela sa udeje až po tom, ako Muscat podpálil loď. Je to spúšťač, posledná kvapka, aby od tohto tyrana odišla. Vo filme odíde oveľa skôr na popud Vianne.

Roux sa dá v knihe dokopy s Muscatovou, hoci s Vianne čaká dieťa (to mu Vianne v románe neoznámi).

Caroline "Caro" Clairmontová je v románe hlupaňa, stále iba rapoce, nemá to hlavu ani pätu, syn Luc sa zajakáva. Jej matka je Armande Voizinová. Vo filme je Caro sekretárka na obecnom úrade a chlapec nekoktá.

Vo filme vo výklade Reynaud rozseká a zje čokoládovú postavu ženy. Je to bohyňa Ostara, Ēostre, Aurora, bohyňa úsvitu, jari. Z mena vzniklo anglické Easter a nemecké Oster, teda Veľká noc. Čokoládový festival sa koná práve počas Veľkonočnej nedele.