Kniha „Pláž – Alex Garland“ alebo film „Pláž“?

Maya Beach. Pláž. Raj. Alex Garland ju opísal ako mestský mýtus. Niečo, čo existuje len v urbánnych legendách. Žiaľ, nie je to tak. Pláž „zatiaľ“ ešte existuje, ale aj jeho román a následne film pomohli zrejme nevratne zničiť unikátnu prírodnú scenériu. Toto miesto navštívia denne tisíce turistov a stovky lodí. Futurológovia hovoria, že časom bude žiť väčšina obyvateľom Zeme v mestách. Prečo ľudia utekajú od civilizácie z miest a hľadajú tiché, nepreskúmané, divoké oblasti? 

Foto: Juraj Púchlo

KNIHA

Kto knihu nečítal ani nevidel film, tak zápletka je jednoduchá: znudený turista, gambler a zberateľ zážitkov Richard sa v Bangkoku na Khao San Road dostane k mape, ktorá vedie k lagúne skrytej pred okolitým svetom na jednom z thajských ostrovov v „zakázanej oblasti“. Spolu s francúzskych párom, Étiennom a Francoise, sa vydá tento „raj“ hľadať.

Úprimne, návrat k prírode alebo útek do lona prírody, nie je ako téma žiadna novinka. Človeku je to prirodzené, blízke. Dnes znovu objavujeme koleso, vymýšľame a vstrebávame nové trendy: biofília, feng-shuei, hygge, lykke, shinrin-yoku, mindfullness... Pritom woodcraft, skauting, sokol, potulky prírodou – to tu bolo dávno pred Richardom a travelblogermi. Priekopník horolezectva a turistiky v Tatrách Edmund Viliam Téry žil a pôsobil už v rokoch 1856 až 1917. Po tomto lekárovi, chirurgovi je pomenovaná druhá najvyššie položená chata v Tatrách. Žiť v súlade s prírodou, nasávať múdrosť lesa sú zakotvené vo filozofii woodcraft. Hnutie založil ilustrátor a spisovateľ Ernest Thompson Seton (1860 - 1946) v Amerike. Jeho európskou obdobou sú jednak nemecké Wandervogel a jednak skauting, ktorý propagoval v Anglicku Robert Baden-Powell. V novodobých dejinách prišla subkultúra trampov. Mimochodom toho roku si pripomíname storočnicu československého trampingu, ktoré vznik sa datuje od vzniku prvej trampskej osady Ztracená naděje v Svatojánských proudech. Bolo to roku 1918. Trampovia prevzali veľa z westernov. Z Divokého Západu. Ale aj z vojenskej výstroje pechoty. Čutora, ešus, batoh, gitara a pevná obuv.

Téma úteku a návratu k prírode nie je teda novodobý fenomén. Dnes sa o tom len viac píše, lebo viac ľudí žije v meste. A opisovať právnika, pilota alebo učiteľa, ktorí pospolu iba v bedrových rúškach behajú po lese, je jednoducho sexy téma. Rovnako ako písať o ľuďoch, ktorí sa rozhodli natrvalo žiť mimo civilizácie, skromne na vidieku alebo v horách. Ale nie je to nová zápletka ani v literatúre a ani v kinematografii. Vybral si ju pre svoju prvotinu aj 26-ročný Alex Garland.

Garlandov Richard je mladý chalan, ktorý uteká pred svetom, pred rodičmi a hľadá sám seba prostredníctvom zážitkových prázdnin. Je závislý na videohrách a pravdepodobne aj na marihuane. Dnešná mladá generácia ľudí sa dosť podobá na Richarda, len drogy a hry nahradili iné, behaviorálne závislosti (sledovanie seriálov, sociálne siete atď.). Mladí si neradi kupujú nehnuteľnosť, bývajú v podnájme alebo v „mamahoteloch“. Neinvestujú do majetku, ale do zážitkov. Autentických zážitkov. Jedným z preferovaných je cestovanie. „Cestovanie ako únik funguje. Len čo som nasadol do lietadla, život v Anglicku sa stal bezvýznamným,“ píše v románe Richard. Žiaľ každý meštiak, kto cestoval ďalej ako k babke na vidiek, môže byť travelbloger. Tí, ktorí to myslia vážne, cestujú individuálne, v pároch aj ako rodina s (malými) deťmi. Populárne je nízkonákladové cestovanie, backpacking – zbaliť si len to najnutnejšie a „vypadnúť“ preč od civilizácie, bez cestovných kancelárií, stopom. Ďaleko od hlučného davu. Richard je tiež backpacker, po česky batůžkář.

Lenže štatistika je neúprosná. Nie je toľko zrubov, samôt a ostrovov, aby stačili pokryť dopyt. A neriadená, živelná turistika ničí stále viac oblastí. Ekonomicky a environmentálne. Útek mimo civilizácie, mimo rutinu, zodpovednosť, nie je liek ani riešenie, najmä ak má rovnaký nápad tisíc iných ľudí (táto kľúčová myšlienka sa spomína vo filme aj v knihe). Žiť v ústraní, na samote je slobodné rozhodnutie. Žiť osamelo, single, dobrovoľne alebo nedobrovoľne vylúčený zo society, je neprirodzené. Niektorí podivíni si dokonca zvolia samotu uprostred metropoly. Tento fenomén prišiel z preľudneného Japonska a má aj japonský názov: hikikomori. Mnohí ľudia radšej pracujú mimo mesta. Napríklad na pláži alebo na cestách. Hovoria si digitálni nomádi.

Alex Garland v románe Pláž sám píše (už v roku 1996), že turistami prepchaté thajské ostrovy Ko Samui , Ko Phangan a nakoniec aj Ko Tao už neboli „in“. Vydržali niekoľko sezón, pokým počet turistov a znečistenie nepresiahla únosnú mieru. Turisti si potom vyhliadnu iný ostrov, hoci aj zakázaný. Richard, Étienne a Francoise idú preskúmať národný morský park západne od Ko Samui a Ko Phanganu.

Ak sa nemôžete kvôli masám turistov na Maya Beach ani vyfotiť sám, tak potom to už nie je tropický Raj, ale Václavák. V knihe píše Garland o „rakovine v koraloch“, vo filme sa hovorí o turistoch, že sú „rakovina, paraziti“. Ústami Sal Garland píše „...rekreačným strediskám sa usilujeme vyhýbať, alebo presnejšie, nechceme pripustiť, aby sa toto miesto zmenilo na rekreačné stredisko. Chápeš?“

Richard si chce užiť prázdniny. Cestuje sám, nechce sa nikomu vnucovať, hrá si vlastnú hru, rád predstiera, že je niekto iný, štylizuje sa do rôznych polôh. Garland možno aj preto Richardovým pohľadom len stručne popisuje náročné spolužitie pestrej komunity globtrotterov aj utečencov z celého sveta. Len zľahka je načrtnutá zložitá psychodynamika skupiny, v ktorej navyše panuje aj jazyková bariéra. Dozvedáme sa, že mali štyri druhy „zamestnania“, živili sa najmä ryžou (2-krát denne, nakupujú ju počas ryžovej výpravy), rybami (ktorých je v lagúne „nekonečné“ množstvo), hoci v románe sú napríklad opice. Konflikty a sexuálne pnutie sú len naznačené. Nespomína antikoncepciu. Na ostrove sú od roku 1990 (kniha vyšla v roku 1996), čiže po šiestich rokoch bez antikoncepcie nie je ani jedna zo žien tehotná? Hrdinovia si namiesto kondómov kupujú batérie do videohier a walkmanov a nepotrebné haraburdy. Nikto tam nečíta knihy (?!). Až na jeden tŕň v päte, otravu a jedno napadnutie žralokom sa komunite zázračne vyhýbajú exotické choroby, útoky zvierat a miestnych „roľníkov“.

Garland pre účely románu život v tropickom raji zidealizoval a zjednodušil drogami, marihuanou, alkoholom, videohrami (Richard bol 12 rokov závislý od videhohier) a z toho plynúcimi opakujúcimi halucináciami spojenými s vojnou vo Vietname. Do toho pridal akoby kolektívnu amnéziu a prvky kultu. Akoby pobyt v lagúne a na ostrove bol jeden dlhý trip. Román v čase svojho vzniku inšpiroval mnohých cestovateľov, backpackerov, najmä tých, ktorí sa vydali do Ázie. Zároveň správne predpovedal, že ak rovnaký nápad dostane veľa ľudí, tak sa z neturistických destinácií stanú turistické.

HODNOTENIA

Databazeknih.cz 86 % (137hodnotení)

Goodreads.com 3,92 z 5* (61 801 hodnotení, z toho 30 % dalo 5*)

ČBDB.cz 91% (77 hodnotení)

Amazon.com 4,2 z 5* (561 hodnotení, 50 % hodnotiteľov dalo 5*)

Zdroj: Nationmultimedia.com

FILM

Maya Beach, dnes takmer pútnické miesto, bude menej dostupná a načas aj uzavretá pred turistami. A môže za to do veľkej miery Alex Garland, Leonardo DiCaprio a štáb okolo režiséra Dannyho Boylea. Za všetko hovoria fotky a videá, kde Maya Beach ani nie je vidno pod nánosom turistov. V roku 2000, teda na prelome milénia sa film stal inšpiráciou pre novú generáciu turistov, pre miléniálov.

Pláž Maya sa nachádza na ostrove Ko Phi Phi Leh v Indickom oceáne. Pred filmom bola turisticky nezaujímavá. Dnes sem denne pripláva okolo 200 lodí a 4 000 návštevníkov. Ísť do Thajska a nemať fotku z pláže, kde sa točil film Pláž, je rovnaké faux pas ako prísť z Paríža bez fotky s Eiffelovkou. Nečudo, že väčšina koralových útesov je tu poškodená – pravdepodobne z rezíduí opaľovacích krémov a kozmetiky. Zvieratá sa z pláže takmer vytratili. Thajská vláda sa preto rozhodla, že na štyri mesiace pláž Maya zatvorí, a to napriek tomu, že to bude v hlavnej turistickej sezóne. Počas „návštevných období“ bude počet ľudí obmedzený na 2 000 denne. Na jednej strane Thajsko žije z cestovného ruchu, na strane druhej turisti ničia tie prírodné krásy, pre ktoré do Thajska zavítali. Dnes sa preto hovorí o udržateľnej turistike. Všetko s mierou.

Film má čo povedať aj po osemnástich rokoch. Existenciálna dráma o hľadaní svojho osobného raja, či skôr definície toho, čo to vlastne ten raj je. Richard chce vstrebávať pôžitky. Zažiť niečo nevídané, špeciálne, zvláštne, krásne, vzrušujúce. Adrenalínové a nebezpečné. Chce vystúpiť z komfortnej zóny. Mimo dosahu rodiny a priateľov, „civilizácie“. Okrem spomínaných rajských exteriérov i s odstupom času treba pochváliť výborné výkony, ktoré podali Leonardo DiCaprio (Richard), Tilda Swinton (Sal), Guillaume Canet (Étienne) a Virginie Ledoyenová ako Françoise. Richard Carlyle (Duffy Duck) akoby len k agresívnemu Begbiemu pridal joint. Pláž šikovne kopíruje niektoré motívy z úspešného Trainspottingu, ktorý Danny Boyle natočil na motívy knihy Irvine Welsha v roku 1998. Je to asi aj tým, že scenár písal John Hodges, ktorý je podpísaný pod scenárom Trainspottingu.

Excelentná je v oboch filmoch hudba. Pláž začína skladbou Leftfield – Snakeblood. A Richard pije hadiu krv. Trojica hrdinov prvýkrát prichádza k pláži a do toho hrá Moby – Porcelain. Dario G s Vanessou Quinones hrajú Voices a všetci osadníci sa idú fotiť na pláži. Rovnaký motív zaznie na konci filmu. A takto by sme mohli pokračovať: All Saints – Pure Shores, Sugar Ray – Spinning Away, Mory Kante – Yeke Yeke, Faithless – Woozy sú s filmom späté priam pupočnou šnúrou.

Oproti knihe je film Pláž takmer z kategórie, ktorú by sme dnes nazvali asi young adult, ale vtedy sa to tak ešte nevolalo. Viac sa zameriava na vzťah Richarda a Francoise. Film dokonca prezrádza aj priezvisko, Richard Fischer, čo je zároveň odkaz na to, že na ostrove lovil ryby (nem. Fischer = Rybár). Zážitky, pozitívne aj negatíve, si človek nesie v sebe, hoci pri spätnom pohľade vyzerajú, že sa odohrali v inom, paralelnom vesmíre.

HODNOTENIE

Rottentomatoes.com  Tomatometer 20 % (Audience Score 57 %, 3 z 5, hodnotení 217 144)

CSFD.cz 67 % (29 017 hodnotení)

IMDB.com 6,6 z 10 (200 101 hodnotení)

MOVIE OR BOOK

Tých, ktorí videli film bude pravdepodobne viac. Román má takmer 400 strán, ale číta sa dobre, je štruktúrovaný na krátke „stráviteľné“ kapitoly a "stráviteľné chybičky - vo vydaní z roku 2000 (Motýľ) je na strane 170 čechizmus „skanula“ (mu ďalšia slza), na strane 329 je pán Dack namiesto pán Duck. Odporúčam pozrieť si aj film a vypočuť soundtrack (je tak skvelý, že film občas vyzerá ako videoklip k soundtracku). Ide o tri samostatné diela, ktoré dodávajú knihe konkrétnejšie kontúry a zapamätateľnosť. To, čo mi chýbalo v knihe, film doplnil a pridal aj ďalšie scény, ktoré by pokojne mohli byť aj súčasťou knihy. Naopak to, čo film vynechal, by mi v knihe nechýbalo.

ČO ČÍTAŤ A ČO POZERAŤ ĎALEJ

Už klasická kniha Robinson Crusoe (Daniel Defoe) fascinovala prírodným rajom, ktorý je rovnako krásny ako smrtiaci. Z podobného súdka je Pán múch (William Golding). Pre mládež je vhodný román sú Dva roky prázdnin (Jules Verne) alebo Tarzan (E. R. Burroughs). O cestovaní a hľadaní zmyslu života, poslania hovorí klasika Na ceste (Jack Keroac). Z non-fiction mi napadajú Walden alebo život v lese (Henry David Thoreau), Raději zešílet v divočině (Aleš Palán) či filozofické dielko Škola Malého stromu (Forrest Carter). Garland v knihe spomína knihy o Tintinovi a Asterixovi. Obe boli o cestovateľoch a dobrodružstvách.

Z Thajska a s výborným soundtrackom je Brokedown Palace (1999). Garland má všeobecne rád ľudí mimo civilizáciu (Ex Machina) a v pralesoch (Anihilácia), prípadne ľudí, ktorí zostali po apokalypse v meste (28 dní). Iný žáner, ale rovnaká zápletka je kultový film Na samotě u lesa (1976). Z novších potom variácia na Robinsona Stroskotanec (2000), Toto je náš svet (2016), Útek do divočiny (2007), Divočina s Reese Whiterspoon (2014), Stratený v džungli (2017). Filozofickejšie dielko je Jar, leto, jeseň, zima... a jar od Kim Ki Duka (2003). Na Pláž a nažívanie skupiny ľudí, ktorí sú svojim spôsobom v uzavretej komunite, izolovanej od sveta, sa snažili nadviazať aj rôzne plytké reality show. U nás bežala na JOJke v roku 2012 napríklad show Hotel Paradise, ktorá sa odohrávala v Dominikánskej republike na ostrove La Español. Na konte má okrem mizernej sledovanosti, hodnotení aj kopec škandálov.

*SPOILERY*

Pitie hadej krvi je len vo filme, nie v knihe.

Richard je Američan, v románe je to Angličan (rovnako ako Garland, narodený v Londýne)

V knihe je to naopak, kľúče stratia Američania (Sammy, Zeph, študenti Harvardu), nie Richard.

V knihe skočí prvý Richard, vo filme Francoise. Pod vodopádom ich čaká Jed, nie černoch Keaty Postava Jeda z filmu úplne vypadla.

V románe nemá sex ani nechodí s Francoise, to je len vo filme.

„Diskotéka“ na konci filmu je vlastne Tetova slávnosť na počesť tých, čo na pláž prišli ako poslední (teda Richard, Étienne a Francoise).