Kniha „Klub bitkárov – Chuck Palahniuk“ alebo film „Klub bitkárov“?

„Když se u nás chlapy poperou, tak jenom nožem a nebo sekerou“, spieva kapela Kabát. Chuck Palahniuk tejto chlapskej „potrebe“ dať si občas po papuli poskytol rámec. Kluby bitkárov existovali dávno pred jeho románom a filmom Davida Finchera, ale po nich zrazu mali tieto kratochvíle zapamätateľné meno a pravidlá. Prvé pravidlo znie: „O Klube bitkárov sa nehovorí.“

Foto: Juraj Púchlo

KNIHA

Kniha ma veľmi bavila. Prečítal som ju počas dvoch prázdninových dní pri vode. Palahniuk píše stroho, krátkymi vetami, ale trefne a zábavne. Teraz, keď poznám pointu, bavil som sa ešte aj v inej rovine. Palahniuk totiž veľmi umne trúsi nenápadné otázky a poznámky a prezrádza rozuzlenie už na prvých tridsiatich stranách. Pamätná pasáž a veta z filmu ... „Generácie pracujú v zamestnaniach, ktoré nenávidia, len preto, aby si mohli kupovať to, čo v skutočnosti nepotrebujú.“ však zaznie až na strane 154 (z celkových 223). Palahniuk dokáže aj ťažké témy ako depresia, choroby, smrť, závislosť, sebazničenie či samovražedné sklony, podať s nadhľadom, cynizmom, iróniu a sarkazmom. Román z roku 1996 je tvrdou satirou modernej konzumnej úradníckej spoločnosti. Podobne ako Pláž je istým spôsobom aj generačnou výpoveďou. O tom, že naše skryté neduhy a obavy nás skôr či neskôr dostihnú. O tom, že sa štylizujeme do nejakej pózy, máme prehnané očakávania a nehovoríme pravdu. Pravdu nechceme počuť ani od druhých.

Tridsaťročný úradník znudený civilizáciou a korporátnym životom je zároveň rozprávač s prezývkou „Jack“. Rodičia sa pravdepodobne rozviedli, zažil striedavú starostlivosť. Trpí nespavosťou a preto chodí do rôznych podporných skupín, kde predstiera, že má rakovinu alebo inú závažnú chorobu, aby vyvolal súcit a získal plnú a úprimnú pozornosť okolia. Pomáha mu to zaspať. Robí to až pokým sa nezoznámi s Marlou Singerovou a nezaloží si vlastnú „podpornú skupinu“ – Klub bitkárov. „Väčšina chalanov je v klube bitkárov pre niečo, s čím sa pobiť boja. Po niekoľkých bitkách ten strach slabne,“ píše Palahniuk slovami rozprávača. Zároveň si Jack s Tylerom spestrujú nádennícke povolania za minimálnu mzdu viac či menej zábavnými záškodníckymi a gerilovými akciami. Teroristi služieb. Protisystémoví anarchisti. Hýbači kontrakultúry. Akoby mimovoľne začnú zarábať sami, neskôr aj s ďalšími členmi „odboja“ Projektu Chaos, na mydlách...

Pozrime sa bližšie na fenomén privítnych klubov. Ľuďom je vlastný pocit spolupatričnosti. Máme nutkanie socializovať sa, patriť do skupiny, kmeňa. Kedysi vyhnať z kmeňa znamenalo odsúdiť na istú smrť. Patriť do tajného klubu, byť privilegovaný členstvom, je silný motív konania aj pre ostýchavých. Chorých a depresívnych. Aj pre znudených a unavených. „Byť unavený nie je to isté ako byť bohatý, ale väčšinou je to dosť podobné,“ píše v doslove Palahniuk, americký spisovať s ukrajinskými koreňmi. Dnešná spoločnosť už nechce vlastniť. Brit David Bolchover to dobre vystihol v knihe Živé mŕtvoly: „Zdá sa že keď sme teraz bohatší a máme viac luxusných vecí, chceme stále viac toho, čo si za peniaze kúpiť nemôžme.“ Spomína aj psychológa Abrahama Maslowa, ktorého pyramída potrieb je všeobecne známa. Práve na špičke pyramídy je totiž potreba sebarealizácie. Človek má tendenciu robiť to, pre čo sa „narodil“. Muzikant musí robiť hudbu, maliar musí maľovať, ak majú byť sami so sebou úplne spokojní. Vnútorná nespokojnosť je spúšťačom pre rebéliu alebo deštruktívne správanie. Napokon aj sám Jack/Rozprávač v Klube bitkárov tuší, že by mal niečo zmeniť, ale nevie čo.

Krátka ekonomická odbočka pre vysvetlenie kontextu: Zatiaľ čo v Amerike už konzumerizmus a „brandwashing“ (brand = značka) dosiahli obludné rozmery, na Slovensku zatiaľ dobiehame zameškané. Materiálny nedostatok a uniformitu tovarov za socíku doháňame nakupovaním. Kupujeme aj to, čo nepotrebujeme a pritom patríme medzi krajiny s najmenšími úsporami a najvyššou zadlženosťou.

Chuck Palahniuk tvrdí, že Klub bitkárov a bitky neboli hlavnou líniou pre poviedku. Áno, najprv to bola sedemstranová poviedka (vydalo Blue Heron Press v rámci antológie Hľadanie šťastia), ktorú neskôr rozšíril na román. Chuck potreboval najprv pravidlá a tie potom obklopil príbehom. Klub bitkárov, ktorý sa pravidlami riadi, vznikol samovoľne a zrejme aj na základe Chuckovho skutočného pästného súboja počas dovolenky. Pravidlá mu vytvorili lepidlo, ktoré umožnilo popísať príbeh z rôznych uhlov a rôznych časových rovín. Vďaka pravidlám veľmi dobre a uveriteľne vyznieva aj vznik „odboja“ a Projektu Chaos s jeho vlastnými pravidlami, čo je akoby nadstavba Klubu bitkárov.

Práve uveriteľnosť je pre Klub bitkárov typická. Radan Haluzík v non-fiction knihe Proč jdou chlapi do války presne popisuje genézu od radikálnych skupiniek až po vojnové konflikty a nedá sa nevšimnúť mrazivá podobnosť s Klubom bitkárov. Prvou fázou je vznik naoko uzatvorených klubov nespokojných, ktoré vyhlasujú, že „ďalších členov už nepotrebujú“, čím získavajú na príťažlivosti. Aj Palahniuk píše sa o klasickej skúške mníchov - kto vydrží odmietnutie, ponižovanie a opakované odmietnutie, toho nakoniec zoberú. Druhou fázou sú diverzné akcie, provokácia a eskalácia - Palahniuk opisuje tvrdý tréning, sparťanské podmienky a záškodnícke akcie, individuálne aj skupinové. Dobrovoľníci a zverbovanci páchajú viditeľné a medializované aktivity, ich velitelia sú v centre pozornosti a sú ospevovaní ako dnes zbojníci a bojovníci proti „skazenému systému“. Ďalšou etapou je podľa Haluzíka expanzia konfliktu na celú spoločnosť, spolitizovanie témy a zaradenie do agendy na dlhé obdobie. No a poslednou fázou je obhajoba konfliktu, archetypálna propaganda v štýle„ jeden proti presile“, „človek proti tanku“, „Dávid proti Goliášovi“...

Nečudo, že kniha aj film sa pevne začlenili do popkultúry. Vznikli celé módne kolekcie v štýle Fight club a prezentované v suterénoch a industriálnych budovách. Polícia zatvorila mnohé mládežnícke bitkárske kluby v Amerike a nočné kluby v Brazílii, kde sa muži bili až na smrť. Klub bitkárov otvoril aj tému mužnosti a chlapáctva. Sám Palahniuk píše, že hoci ženy mali kopec románov ktoré im dávali návod a vzor spoločenského spolunažívania, nič podobné pre mužov neexistovalo. Preto napísal Fight club. Téma je dnes ešte horúcejšia. V popredí je feminizmus, #metoo, girlpower a v pozadí sa postupne vytráca mužnosť. Mladí muži radšej trávia čas v mamahoteloch pri počítačových hrách a porne. Svojho času kniha aspoň pritiahla mladých mužov späť k čítaniu.

Klub bitkárov je voľne založený na prvom románe Insomnia: If You Lived Here You'd Be Home Already, ktorý však nikdy nevyšiel. Prvé vydanie antológie Hľadanie šťastia, kde bola poviedka Fight club, dali vydavatelia Dennis a Linni Stovallovci vytlačiť s nesprávnym názvom na chrbte knihy a náklady na reprint ich malé vydavateľstvo priviedli na mizinu. Dnes majú všetky výtlačky predané. Tie správne aj tie chybné. Klub bitkárov získal v roku 1997 cenu Pacific Northwest Booksellers Award a tiež Oregon Book Award za najlepší román.

HODNOTENIE 

Databazeknih.cz 89 % (1268 hodnotení)

Goodreads.com 4,2 z 5* (420 217 hodnotení, z toho 44 % dalo 5*)

ČBDB.cz 90% (744 hodnotení)

Amazon.com 4,4 z 5* (1831 hodnotení, 68 % hodnotiteľov dalo 5*)

Zdroj: Thisiswhyimbroke.com

FILM

Vo filme z roku 1999 je ešte väčší dôraz na brandwashing a vyjadrovanie sa skrz značky a veci, skrz materiálno: „Aký typ jedálenskej súpravy ma definuje ako človeka?“ rozmýšľa Jack pri listovaní katalógom IKEA. „Sme konzumenti. Vedľajší produkt posadnutosti životným štýlom,“ hovorí Tyler. „Veci, ktoré vlastníš, nakoniec vlastnia teba.“ Všade vo filme sú šálky a tégliky Starbucks a jednu z prevádzok neskôr zničia. Podobne ako Palahniuk aj Fincher umne počas celého filmu prezrádza vzťah Tyler a Jack/rozprávač.

„Priamo úmerne k tomu, ako trh stále lepšie uspokojuje naše potreby silnie aj nespokojnosť jedinca so sebou samým. Hmotné uspokojenie neotvára brány k radosti zo života,“ píše francúzsky filozof Gilles Lipovetsky v knihe Paradoxní štěstí. Tyler vyzve chlapov k duchovnej spirituálnej vojne. Odhalí krízu života a hodnôt. Vyzve ich na budovanie spoločenského statusu skrz násilie a diverzné akcie. Ukáž, že si chlap a bojuj! Najprv jeden na jedného a potom proti systému. Vzniká kontrakultúra zo suterénov pubov. Páči sa mi, že viaceré Tylerove citácie z románu sú doslovné a v podaní Brada Pitta úplne excelentné. Postupne sa pretvára na vizionára a duchovného vodcu. Začne dávať domáce úlohy a rekrutovať členov (space monkeys - vesmírne opice) pre Projekt Chaos (Project Mayhem).

Tyler a Jack napríklad kradnú ľudský tuk z liposukcií, aby z neho vyrobili mydlo. Tu je pekne použitý idióm „the fat of the land“, ktorý pôvodne pochádza z Biblie, používa sa v zmysle žiť z bohatstva krajiny napr. zo sociálnych dávok, alebo v zmysle „to najlepšie z niečoho“. Zábavný moment je, že bohatým ženám predávajú naspäť tuk z ich zadkov v podobe drahého mydla (v knihe je spomínaný obchodná sieť Nordstrom). Na rozdiel od knihy sú tu odkazy na ďalšie popkultúrne diela, napríklad na požičovni visí plagát Deň nezávislosti a Tyler zakričí „Run Forest Run!“ čo je odkaz na film Forest Gump (knižnú predlohu napísal Winston Groom) a v scéne s autobusom je vidno plagát „Sedem rokov v Tibete“.

Nezastupiteľnú úlohu tu hrá samozrejme žena. Cherchez la femme alebo ako píše Palahniuk – Fight Club môže byť chápaný aj ako román o láske. Marlu perfektne stvárnila Helena Bonham Carter. Menšie úlohy si vystrihli aj Jared Leto (frontman skupiny 30 Seconds to Mars) a Holt McCallany (ten hrá aj vo Fincherovom seriáli Mindhunter). Podľa ČSFD.cz sa v ankete časopisu Total Film umiestnil Klub bitkárov na 4. mieste v rebríčku najlepších filmov všetkých čias.

Skvelý je inštrumentálny soundtrack od The Dust Brothers (mimochodom takto sa volali pôvodne The Chemical Brothers, ale keď zistili, že kapela s názvom The Dust Brothers už existuje, premenovali sa). Záverečná scéna so skladbou „The Pixies – Where is my mind“ a ostrým gitarovým rifom je jednoducho nezabudnuteľná. 

Príspevok by nebol úplný, ak by som nenapísal aj pravidlá Klubu bitkárov. Tu sú v origináli:

1. You don't talk about fight club.

2. You don't talk about fight club.

3. When someone says stop, or goes limp, the fight is over.

4. Only two guys to a fight.

5. One fight at a time.

6. They fight without shirts or shoes.

7. The fights go on as long as they have to.

8. If this is your first night at fight club, you have to fight.

HODNOTENIE

Rottentomatoes.com  Tomatometer 79 % (Audience Score 96 %, 4,2 z 5, hodnotení 1 091 674)

CSFD.cz  88% (66 178 hodnotení)

IMDB.com 8,8 z 10 (1 590 865 hodnotení)

MOVIE OR BOOK

Odporúčam prečítať si knihu a následne, ešte za čerstva, si pozrieť film. Ako som spomínal, mnoho zásadných citácií z knihy je vo filme doslovných. Film však knihe dáva ešte ďalší rozmer, plasticitu a pomáha udržať časovú líniu, kontinuitu. Napríklad vkladanie okienok do filmov v kine sa dosť ťažko popisuje, film to ukazuje detailne až dokumentárnym spôsobom. Záver filmu v garáži budovy je na môj vkus zdĺhavý, najmä preto, že divák vie, aká scéna bude nasledovať, lebo ňou film začína. Myslím si, že kritika konzumnej spoločnosti je aktuálna aj dnes, i keď „diverzné protisystémové akcie“ možno páchať aj s dobrým úmyslom, napríklad guerrilla gardening :)

ČO ČÍTAŤ A ČO POZERAŤ ĎALEJ?

Chuck Palahniuk spomína v doslove, že písal vlastne aktualizovaného Veľkého Gatsbyho (1925, F.S. Fitzgerald). Spomína aj Údolie bábik (1991, Jacqueline Susann) a film Psycho (1960). Fight Club sa v istých momentoch podobá na Mechanický pomaranč (1971), ktorý bol natočený podľa knihy Anthonyho Burgessa (1962). Úlohu rebela na seba berie žena v knihe a filme Papierové mestá (2015, kniha 2008, John green. Mimochodom Paper Street spomenutá v Klube bitkárov je ulica, ktorá ešte nie je vybudovaná. Podobne ako papierové mesto existuje len na papieri. Kriminálnu zápletku spojenú so stratou pamäte má film podľa knihy S.J. Watson Skôr než zaspím (2011) a výborná je kriminálka Insomnia (2002). Istú podobnosť možno nájsť aj s filmom Prekliaty ostrov (2010), ktorého predlohu napísal Dennis Lehane (2003). Čo sa týka vzniku hnutia odporúčam nemecký film podľa skutočnosti Vlna (Die Welle, 2008)) a tínedžerský bitkársky Nikdy to nevzdávej (2008)

SPOILERY

- V knižnej predlohe sa Jack/Rozprávač s Tylerom zoznámili na nudistickej pláži, keď Tyler vytváral „dlaň dokonalosti“. Vo filme sa zoznámia v lietadle.

- Vo filme sú skryté podprahové útržky postáv „Jacka“ a Tylera. Už v štvrtej minúte pri kopírkach, v siedmej minúte počas sedenia podpornej skupiny...

- Havária auta vo filme bola zámerná skúška, lebo Jack robil pre automobilku a hlásil chyby vozidiel, v podstate pracoval ako „škodovák“, vyšetroval poistné udalosti.

- Podľa knihy sa údajne dajú vyrobiť výbušniny, návody sú reálne. Vo filme už hrdinovia zámerne zavádzajú a mätú diváka.

- Bob (vo filme Meat Loaf) porušil pravidlo číslo 6. Pri bitke má oblečené tričko. Je to pochopiteľné, lebo pod ním nosil atrapu pŕs. Mimochodom tá vážila údajne 45 kíl.