Kniha „Zdroj – Ayn Rand“ alebo film „The Fountainhead“?

Knihu Zdroj (Originál The Fountainhead, 1943, české vydanie Berlet, 2000) som čítal na základe mnohých odporúčaní a pozitívnych ohlasov. Román spája mne blízke témy – architektúru a novinárčinu. Osemsto strán nie práve jednoduchého čítania je vlastne kvetnatým vysvetľovaním filozofie Ayn Rand, tzv. objektivizmu.

Foto: Juraj Púchlo

KNIHA

Autorka si vystačila s päticou hlavných postáv, ktoré sleduje od vysokoškolských čias až po dosiahnutie životných úspechov (prípadne neúspechov). Začína a končí Howardom Roarkom, architektom a tvorcom, ktorý je stelesnením individualizmu a egotizmu. Ako píše Ayn Rand už v predhovore – treba rozlišovať egotizmus, teda nekritické hodnotenie seba samého, snaha jednostranne zdôrazňovať, vyzdvihovať, presadzovať vlastnú osobnosť a egoizmus, teda cielené uplatňovanie osobných záujmov, nezohľadňujúce alebo málo zohľadňujúce záujmy iných: „Skutočne sebeckého človeka nemôže uznanie ostatných nijako ovplyvniť. Nepotrebuje ho.“ Ayn Rand obhajuje individualizmus, ľudské schopnosti, umu, šikovnosť a inovačný potenciál jednotlivca, ktorý aj historicky vždy stál proti kolektivizmu, proti tmárstvu a mase. Mnohí tvorcovia zhoreli pre svoje nápady a iný než masový názor na hranici. „Tvorcovia nikdy neboli nesebeckí. V tom tkvie tajomstvo ich sily – že bola úplne sebestačná, sama sebou motivovaná a inšpirovaná. Prvotný impulz, zdroj energie, životná, hybná sila. Tvorca nikdy neslúžil ničomu ani nikomu. Žil vždy len sám pre seba. Egotizmus je vysvetľovaný ako obetovanie druhých pre svoj vlastný prospech. Altruizmus – ako obetovanie samého seba v prospech druhých,“ píše Ayn Rand. Nie je ľahké vcítiť sa do postáv, ktoré usilovne plávajú proti prúdu, zdanlivo si „svojhlavo“ ničia užitočné kontakty, vzťahy a životné zákazky. Tvorca je dokonale sebestačný, hoci by aj namiesto projektovania drel v kameňolome a živoril. Tvorca nedá na verejnú mienku, nezáleží mu na „reputácii“ a názore más, napokon až čas ukáže, že jeho konanie a výsledky tvorivej činnosti bolo nadčasové a nepochopené. Tvorca si kladie ambiciózne ciele s dlhodobým horizontom tak, že sú pre súčasníkov neuchopiteľné.

Podobne ako každý filozofický smer má aj objektivizmus svojich evanjelizátorov a odporcov. Ayn Rand (1905 - 1982), obeť boľševizmu, emigrovala z Ruska do USA. V jej filozofii je zrejme aj preto viditeľná obhajoba kapitalizmu, laissez-faire (ekonomický liberalismus), integrity, celistvosti a individualizmu pred socializmom a kolektivizmom. Najvyšším morálnym cieľom by mala byť nezávislosť, sebarealizácia, dosiahnutie vlastného šťastia. Doslova píše: „Keď potlačí svoju schopnosť nezávislého rozhodovania, potlačí schopnosť myslieť. A stratiť schopnosť myslenia znamená prestať žiť.“ V objektivizme sú isté paralely myšlienkami Friedricha Nietzscheho, ale aj gréckeho filozofa Protagora, ktorý tvrdil, že človek je mierou všetkých vecí. Objektivizmu sa stal populárnym práve v USA, kde prostredie praje ľuďom, ktorí majú „drive“, sebavedomie a „ťah na bránu“. Ľuďom, ktorí sa nehanbia za svoje úspechy a nemienia ich komukoľvek obetovať. Filozofiou sa inšpirovalo mnoho podnikateľských elít a vizionárov.

Niektorí Ayn Rad vyčítajú, že objektivizmus je prísne antiteistický, takmer až „sektársky“, odmieta sebaoobetovanie, altruizmus a filantropiu a ignoruje vox populi, hlas ľudu. V súčasnosti by musela zrejme myšlienky prehodnotiť, nakoľko v dobe internetu už máme dôkazy o múdrosti davov (wisdom of crowds), a to aj v porovnaní s odhadmi elít a odborníkov. Sociálne siete a smartfóny sú zároveň aj akýsi kontrolný mechanizmus, ktorý má vplyv na spoločenskú zodpovednosť a filantropiu. Napokon aj geniálni bohatí tvorcovia sa v „dôchodku“ venujú filantropii a „slúžia ľuďom“. Zaujímavý je fakt, že v hoci v románe nechýba sex, dokonca znásilnenie, až na jedného chlapca na bicykle, na 800 stranách nie sú spomínané deti. Práve myzogýnia a sterilita sú ďalšie často spomínané negatíva románov aj filozofie Ayn Rand.

HODNOTENIA

Databazeknih.cz 89 % (160 hodnotiteľov)

Goodreads.com 3,86 z 5* (268 605  hodnotení, 38 % z nich hodnotilo na 5*)

ČBDB.cz 87 % (39 hodnotení)

Amazon.com  4,4 z 5* (2246 hodnotení, 65 % dalo 5*)

FILM

Film bol natočený v roku 1949. Ambíciou emigrantky Ayn Rand bolo stať sa v USA scenáristkou. Paradoxne najprv uspela ako spisovateľka a až potom svoj román adaptovala do scenára. Samotný film okato poukazuje na román a začína listovaním knihy. Samozrejme vtesnať 800 strán do necelých dvoch hodín filmu je nemožné a tak sa napríklad vylúčenie Roarka z vysokej školy, samochvála Keatinga, prijatie Roarka ku Cameronovi odohrá hneď na začiatku v pár vetách a troch strihoch. Dôvodom zrýchlenia deja bolo zrejme aj to, že kniha začína na „vysokej“ v Stantone, teda v mladosti a Gary Cooper ako Howard Roark mal pri natáčaní filmu už 47 rokov.

The Fountainhead, 1949

Niekde som našiel zmienku, že inšpiráciou pre postavu Roarka bol legendárny architekt Frank Lloyd Wright. Roarkove budovy vo filme sa až nápadne podobajú práve na tvorbu F.L. Wrighta (postavil napríklad Guggenheimovo muzeum alebo vilu Fallingwater). Ďalší odkaz na reálnu architektúru nájdeme pri rozhovore Camerona s Roarkom v sanitke: „...forma budovy musí slúžiť svojej funkcii, že konštrukcia budovy je kľúčom k jej kráse, že nové stavebné metódy si žiadajú nové formy, že chce stavať podľa seba a len pre to a pre nič iné... nemôže vykrádať jedna druhú, to ako keby človek ukradol človeku dušu.“ Tvrdenie „ form follows function“ alebo „forma vždy nasleduje funkciu“, sa pripisuje americkému architektovi Louis Henri Sullivanovi (1856 – 1924), poprednom predstaviteľovi tzv. chicagskej školy.

Film kladie dôraz na vznik vzťahu medzi Dominikou a Roarkom, ukazuje ho pomerne verne ako v knihe, ale samozrejme vyhýba sa niektorým detailom. Mimochodom popri natáčaní údajne vznikla medzi ženatým 47-ročným Cooperom a mladou 22-ročnou Patricou Neal skutočná milostná aféra. Viac priestoru na plátne dostáva aj redaktor a kritik architektúry Toohey, oproti knihe je od začiatku v opozícii s Roarkom, štve proti nemu architektov, drzo o sebe hovorí, že obchoduje s intelektuálnym kapitálom, no a fajčí jednu cigaru za druhou. Oproti románu je vo filme navyše pekná replika v podaní Howarda Roarka: „Každý, kto ma zavolá je môj druh človeka. Ľudia, ktorí vidia vlastnými očami a rozmýšľajú vlastným mozgom. Sú vzácni a nehovorí sa o nich.“ V debate o Cortland Homes – projekte sociálneho bývania pre chudobných - Roark hovorí Keatingovi: „Najprv musíš milovať to, čo robíš, nie ľudí, ktorým to dáš.“

Ayn Rand vraj nikdy nebola spokojná s filmom, napriek tomu, že sama písala scenár, ktorý museli filmári do bodky dodržať (dokonca znovu natočiť niektorú scénu) a napriek tomu, že si v ňom zahrali vtedy veľmi populárni herci Gary Cooper, Patricia Neal a Raymond Massey.

HODNOTENIA

Rottentomatoes.com   Tomatometer 83 % (Audience Score 74 %, 3,7 z 5, počet hodnotení 4142)

CSFD.cz 71 % (126 hodnotení)

iMDB.com 7,1 z 10 (8 073 hodnotení)

ČO ČÍTAŤ A ČO POZERAŤ ĎALEJ?

Zdroj (The Fountainhead) je ťažko k niečomu prirovnať alebo zvoliť žánrovo podobnú knihu. Ak sa chcete vyhnúť odbornej literatúre typu Bohatstvo národov od Adama Smitha, tak by som zabrúsil skôr množiny kníh, ktoré sú o hľadaní vlastnej cesty, individuálnej „filozofie“ mimo davy ľudí: Útek do divočiny (John Krakauer), Kto chytá v žite (J.D. Salinger), Na ceste (Jack Kerouac) alebo trilógia o Dopplerovi (Erlend Loe). Z opačného spektra námetov, teda príbehov o ničení a potláčaní individuality na úkor kolektívu alebo úzkej skupiny vyvolených, je tiež množstvo, počínajúc klasikami ako 1984 (George Orwell), cez Príbeh služobníčky (Margaret Artwood), Koniec civilizácie (Aldous Huxley) až po Darcu (Lois Lowry).

Hrubú mieru egoizmu a nulový altruizmus vykazuje pri plnení si svojho amerického sna Michael Keaton vo filme „The Founder“ (Zakladateľ). Vlastnou cestou ide aj Viggo Mortensen ako Captain Fantastic (Toto je náš svet).

MOVIE OR BOOK

Na Zdroj možno pozerať z dvoch uhlov pohľadu. Buď chcete pochopiť základy objektivizmu alebo sa ponoriť do príbehu. V prvom prípade odporúčam knihu, ale vyhraďte si na ňu dostatok času. Čítať ju prerušovane mesiac či dva vás odradí. Pre tých, ktorým stačí vedieť „o čom to celé je“ a zaujíma ich príbeh, odporúčam film. Je síce starší, z roku 1949, ale je to stručný „výťah“ deja z románu vrátane zásadných myšlienok. Odporúčam film i napriek tomu, že bez prečítaného románu vám niektoré rozhovory a motivácie postáv nebudú poskytovať celý obraz (detaily sú popísané v knihe). Pravdepodobne budete niektoré pasáže pozerať opakovane lebo v prúde slov nestihnete zachytiť všetky myšlienky. Údajne sa plánuje remake filmu pod režisérskou taktovkou Zacka Snydera (napr. Justice League), tak uvidíme, či prejdú revíziou aj myšlienky objektivizmu a či ich tvorcovia prispôsobia modernému publiku.

* SPOILERY *

Oproti románu je film len „výťahom“ akoby zo stránky Referaty.sk.

Film napríklad preskakuje aj úskočnú kariéru Petra Keatinga, ktorý sa na scéne objavuje už ako úspešný spolumajiteľ kancelárie Francon & Keating.

Stoddardov chrám, jeho prestavba a prvý súd s Howardom Roarkom je akoby nahradený vyhodením sošky bohyne Dominikou Franconovou z okna vežiaka.

Film tiež vynecháva pasáž, kedy sa Keating a Dominika zoberú, Wynand nechá vyhodiť Dominiku z Práporu. Vo filme rovno ide za ňou a navrhne Keatingovi, že mu dá veľkú zákazku, ak sa vzdá zasnúbenia s Dominikou. Dominika vo filme podá Wynandovi výpoveď až keď Roarka pranieruje Prápor za Enrightov dom (Enright Building).