Kniha „Príbeh služobníčky – Margaret Atwood“ alebo seriál „Príbeh služobníčky“?

Kniha vyšla tento rok v slovenčine v parádnej edícii dystopických románov vo vydavateľstve Slovart (verím, že bude aj Orwell a Huxley, ktoré toho roku vydal Vintage). Príbeh služobníčky bol preložený do viac ako 40 jazykov. Prvá filmová verzia pochádza ešte z roku 1990, ale príbeh už má aj svoju opernú a baletnú interpretáciu. V apríli 2017 odštartoval úspešný televízny seriál MGM / Hulu. Len nedávno skončila druhá séria, pričom patrí medzi to najlepšie, čo možno sledovať on-line. Prečo je príbeh tak populárny?

Foto: Juraj Púchlo

KNIHA

„Rozprávam ho, nepíšem, lebo nemám čím písať a písať je aj tak zakázané,“ hovorí o príbehu Služobníčka Fredova (v orig. OfFred). Jej spomienky, či skôr nahrávky spomienok, sú chaotické, preskakuje z minulosti do súčasnosti, z predstáv do krutej reality súčasnosti. V podstate uväznená u svojej „novej rodiny“ v novoviktoriánskom dome, ktorý má množstvo miestností a zákutí. Tie v minulosti slúžili na izolovanie chorých od ostatných obyvateľov domu, ale skrylo sa v nich aj mnoho rôznych chúťok, ktoré boli spoločensky neprípustné. Alarmujúci pokles pôrodnosti a nízku natalitu novorodencov pretavili vodcovia Gileádu do inštitútu Služobníčok. Tieto plodné ženy slúžia vlastne ako náhradné matky s tým, že musia rodiť tak často, ako je to fyzicky možné. Vodcovia Gileádu si z náboženstva a zákonov „vytiahli“ to, čo sa im hodilo, aby vytvorili krutú inkvizičnú spoločnosť, extrémnu verziu patriarchátu, kde každé zaváhanie, každý prehrešok môže mať fatálne následky. Všetko sa deje pod rúškom prepracovaných rituálov, ktoré pripomínajú puritánov 17. storočia a v asketickej atmosfére s oporou v Písme. Konkrétne v príbehu Jákoba a jeho dvoch žien Ráchel a Lei a ich dvoch služobníčok, ktoré ponúknu svojmu mužovi, aby s nimi splodil deti. Mimochodom OfFred je slovná hračka z „offered“, teda „ponúkaná“.

Fiktívna krajina Gileád (v podstate dnešné USA) je inšpirovaná totalitným režimom v štátoch za Železnou oponou: Československa a Východného Nemecka, ktoré Atwood osobne navštívila. V Západnom Berlíne dokonca žila a tvorila. V románe nájdeme presne tú šeď, uniformitu, pocit neustáleho dohľadu, špehovania, veľavýznamné mlčanie, náhle zmeny témy, cenzúru, rôzne tajné spôsoby, ako si odovzdávať informácie, zákazy a neslobodu. No, neslobodu... v podstate podriadenie osobnej slobody jednotlivca „vyšším“ záujmom spoločenstva a vládnucich elít.

Atwood si pri pojme „sloboda“ pomáha konceptom, ktorý rozpracoval filozof Isaiah Berlin, a ktorý hovorí, že sú dve slobody: sloboda od niečoho (negatívna) a sloboda k niečomu (pozitívna). Totalitný režim Gileádu Služobníčky presviedča, že ich oslobodil od zvrhlého konzumného režimu, od „dní anarchie“.

Kvalita románu spočíva aj v tom, že nepopisuje udalosti, ktoré by sa nikdy neboli stali, nenájdete tu fiktívne technologické zariadenia a zákony. V tom je dielo desivé a príťažlivé zároveň. Popisuje niečo, čo tu v istej podobe už kedysi bolo (alebo je) a môže sa to prihodiť znovu. Kedykoľvek. Kto zažil socializmus, má výhodu mrazivého kontextu. Okrem toho, kontrola žien a detí bola znakom každého represívneho režimu na Zemi. Špeciálne genocídnych a fašistických. Niekomu pri čítaní napadne aj niekoľko súvislostí so Stanfordským väzenským experimentom, ktorý zrealizoval tím okolo Philipa Zimbarda. Ďalší budú rozmýšľať na tým, či OfFred netrpí tzv. štokholmským syndrómom.

Ale uzatvorím to veselšou témou. Jazykových fajnšmekrov potešia slovné novotvary, ako Obrady spásy, Chválogancie, Ekono-manželky, Neženy a podobné. No a samozrejme veta, ktorá zdobí aj zadný prebal vydania:

Nolite te bastardes carborundorum – Nedovoľte tým bastardom, aby vás rozdrvili (v orig. Don’t let the bastards grind you down).

HODNOTENIE

Databazeknih.cz 81 % (613 hodnotení)

Goodreads.com 4,08 z 5* (881 261 hodnotení, z toho 40 % dalo 5*)

ČBDB.cz 82 % (179 hodnotení)

Amazon.com 4,1 z 5* (11 798 hodnotení, 50 % hodnotiteľov dalo 5*)

Zdroj: Twitter Vintagebooks

SERIÁL

Hneď prvý dojem oproti knihe urobia kostýmy, ktoré vytvárajú hierarchiu spoločenstva Gileádu. Manželky nosia modré šaty, farbu čistoty a Panny Márie. Služobníčky sú červené, ako krv, ale aj symbol Márie Magdalény a v podstate aj preto, aby sa ľahko hľadali. Na hlavách majú biele „krídelká“ (wings). Tety majú takmer až nacistické hnedé uniformy, Strážcovia a Velitelia sú v čiernom. Mnoho totalitných režimov používalo oblečenie na identifikáciu a kontrolu ľudí.

Scény sú natočené sugestívne, podkreslené len jednoduchou hudbou, ak sa tak dá syntetizátorový zvuk nazvať (pripomenulo mi to začiatok filmu Nezvratný - Irreversible). V niektorých epizódach je tento negatívny zvuk aj v scénach, ktoré majú byť v podstate pozitívne alebo aspoň neutrálne. Palec hore dávam za soundtrack, hoci pesničky boli hlavne na začiatku alebo konci epizód. Spomeniem len Simple Minds - ‘Don't You (Forget About Me) ‘, Daft Beatles + Blondie + Philip Glass – ‘Heart of Glass’ (Crabtree Remix), Nina Simone — ‘Feeling Good‘, Jefferson Airplane — ‘White Rabbit’ alebo enguin Café Orchestra — ‘Perpetuum Mobile’.

Kamera pracuje s minimom objektov, ale zato perfektne s detailmi, polodetailami, tieňmi a svetlom, stále máte pocit, že sa pozeráte na nejakú starodávnu maľbu. Akési renesančné noir. Šeď presvetľuje slnko a svetlo len cez škáry, cez malé okienka a žalúzie, čo prispieva k celkovému dojmu stiesnenosti, úzkosti, útlaku. Viktoriánsky dom disponuje desiatkami dverí, úzkymi chodbami a schodiskami. Kamera, strih a zvuk hrajú v dokonalej symfónii. Postupne si zvyknete na to, ako v seriály Lost, že pred koncom scény sa zvýši hlasitosť zvuku, nasleduje strih a skok v čase do inej scény.

Oproti knihe tvorcovia dej zasadili do súčasnosti, spomína sa tu Uber, AirBnb a ďalšie firmy. Dej tak oslovuje aj súčasného mladého diváka, ktorý nepozná historický (socialistický) kontext. Zábavné je, že sa tu objaví aj tradičný symbol socializmu - sieťovka na nákup.

Oceňujem perfektný casting, najmä ženských rolí. Už napríklad len to, že v románe má OfFred 33 rokov a Elisabeth Moss je ročník 1982, teda má 35. Dokáže hrať takmer celú dobu nenalíčená, iba zášklbmi tváre a svalov na krku a perfektne prepínať medzi úlohou manželky a matky v retrospektívach, aj mimoriadne uveriteľne stvárniť rôzne obdobia a duševné rozpoloženia Služobníčky. Skvelá je Ann Dowd ako Teta Lýdia aj Yvonne Strahovski ako Serena „Joy“ Waterford. Joseph Fiennes ako Fred Waterford je dokonale nechutný, sebestredný a slizký Veliteľ.

Keďže román ponecháva pomerne slušný manévrovací priestor pre ďalšie série, zostáva len dúfať, že budú aspoň také dobré ako druhá a že bude pri tvorbe scenárov stále pomáhať aj Margaret Atwood.

HODNOTENIE

Rottentomatoes.com  Tomatometer 94 % (Prvá séria Audience Score 95 %, 4,5 z 5, hodnotení 2901, Druhá séria Audience Score 80 %, 4,2 z 5, hodnotení 711)

CSFD.cz 84 % (3330 hodnotení)

IMDB.com 8,6 z 10 (77 187 hodnotení)

ČO ČÍTAŤ A ČO POZERAŤ ĎALEJ

Denníky sú klasický námet románov. Od dobrodružných ako Robinson Crusoe (Daniel Defoe), až po smutné vojnové akým je napríklad Denník Anny Frankovej alebo „Podat ruku ďáblovi“, v ktorej Romého Dallaire popisuje genocídu v Rwande. Rozprávanie jednej osoby o dystopickej budúcnosti zachytávajú už spomínané klasické romány 1984 (George Orwell) a Prekrásny nový svet (Aldous Huxley). Do tejto kategórie spadá aj menej známe Vyprávění (Ursula K. Le Guin). Neveselú víziu o osudoch detí v dystopickom povojnovom svete prináša aj novší román Uvolnení (Neal Shusterman).

Ak si pozriete súdobé štatistiky pozeranosti, tak Handmaid´s Tale poráža iba jeden: Westworld a budúci rok zrejme nebude stačiť na poslednú sériu Game of Thrones. Tému neplodnosti ľudí v blízkej budúcnosti kvalitne poňal film Potomkovia ľudí (2006) a problém genetického vylepšovania potomstva zasa Gattaca (1997). Naopak obmedzovanie veku dožitia rieši Loganov útek (1976).

MOVIE OR BOOK

Kniha je základ a nemala by chýbať v knižnici hneď veľa Orwella, Huxleyho alebo Hellera. V mojom vydaní je okolo strán 290 naklonený text na stránke, čo troška kazí výsledný dojem z inak parádneho vydania. S prihliadnutím na vernú seriálovú adaptáciu, ktorej mierne odlišnosti a chronológia nemajú vplyv na výpovednú hodnotu Príbehu služobníčky a aj s prihliadnutím na pokračovanie v druhej (a asi aj tretej) sérii, môžte pokojne začať pozerať seriál bez knihy. Naopak, mnohých seriál nasmeruje ku knihe.

Foto: Juraj Púchlo

* SPOILERY *

Jemných rozdielov v knihe a dvoch sériách je mnoho, nemá zmysel ich všetky rozoberať, ale skúsim aspoň tri.

Arwtood služobníčku nikdy nepomenovala, ale autori seriálu si pomohli jednoduchou vylučovacou metódou - na začiatku sú uvedené mená Služobníčok a jedine June sa už v knihe nevyskytuje. Autorka sa v touto dedukciou stotožnila. 

"Som príliš dôležitá, príliš zriedkavá. Som národným majetkom." hovorí v knihe June - "poznávacie" tetovanie má na členku, v seriáli má bolestivo pricvaknutý nejaký identifikačný krúžok na ľavom uchu.

V knihe sa píše: "Ale nikdy (Služobníčku) ju nepošlú do Kolónií, nikdy ju nevyhlásia za Neženu. Zaslúžila si to." V druhej sérii seriálu Janine (OfWarren) a predsa len pošlú do Kolónií, ale to spácha niekoľko zločinov a na dieťati (pokus o samovraždu) a tiež Emily (OfGlen), ktorá sa v románe nenachádza, zato v seriáli je jednou z hlavných postáv.