Movie or Book

Kniha „Kým dopadnem – Lauren Oliver“ alebo film "Kým dopadnem"? Málokedy sa stane, že film pristúpi k predlohe nekompromisne, ale natoľko citlivo, aby zachoval a prehĺbil jej posolstvo. Kým dopadnem sa to podarilo hneď na prvú dobru. Filmári nemali na natočenie sedem pokusov ako Samantha Kingstonová. Foto: Juraj Púchlo KNIHA Kniha sa číta ľahko, ale je plná vaty. Mohla mať aj o sto, stopäťdesiat strán menej. Dovolil som si prečítať ju, je to prosto „guilty pleasure plot“, pretože mám rád knihy a filmy, kde hlavnú zápletku tvoria časové a priestorové paradoxy spojené s tým, ako sa s nimi ľudia vyrovnávajú. Lauren Oliver ani neskrýva to, odkiaľ prišiel námet: v románe viackrát spomína Na Hromnice o den více (Groundhound Day) a Butterfly Effect, zjavne ju inšpirovali aj filmy ako „Just Like Heaven“ a tetralógia „Final Destination“. Neprináša do témy veľa nového, len sa už raz videné vzorce odohrávajú vo svete tínedžerov na strednej škole. Musím ale vyzdvihnúť...

Kniha „Volanie divočiny – Jack London“ alebo film „Volanie divočiny“? Volanie divočiny (The Call of the Wild) prvýkrát vyšlo v roku 1960 a ani dnes nestráca nič zo svojej príťažlivosti. Na fotke je vydanie z roku 1980, ktoré ilustroval František Hübel. Knižných vydaní je násobne viac ako filmových verzií, čo ma len utvrdzuje v tom, že Volanie divočiny by si mal každý prečítať a filmy vnímať ako rôzne jej viac či menej vydarené interpretácie. Foto: Juraj Púchlo KNIHA Málo je autorov, ktorí dokážu na sto stranách napísať silný príbeh. Podobne to ukázal napríklad Truman Capote v útlej knižočke „Raňajky u Tiffanyho“. Jack London jazykom sebe vlastným opisuje temné časy masovej hystérie a stádového efektu nazývané zlatá horúčka (gold rush). Konkrétne tú najznámejšiu, ktorá vypukla na Klondiku. Správy o náleze zlata rozšírili paroplavebné i dopravné spoločnosti a medzi rokmi 1896 a 1899 sa na Aljašku nahrnulo vyše 100 000 ľudí. Niektorých tam dohnala chamtivosť, iných ťažká živ...