Kniha „Ready Player One: Hra sa začína – Ernest Cline“

V období veľkonočných sviatkov prichádza do kín adaptácia románu, ktorý je doslova prepchatý „veľkonočnými vajíčkami“. V knihe Ready Player One sa všetko točí okolo hľadania dobre ukrytého „easter egg“, zlatého vajca a príbeh sám je vrchovato naplnený rôznymi odkazmi. Pôvodný význam pojmu easter egg je skrytá funkcionalita či vlastnosť počítačového programu, zvyčajne hry. Znalosť skratiek alebo nedokonalostí hry robilo z hráča člena privilegovaného klubu „Tých, ktorí vedia“. Dnes sa easter egg používa na označenie rôznych tajných odkazov v celej popkultúre. 

Foto: Juraj Púchlo

KNIHA

Román nie je určený predovšetkým geekom, ako sa uvádza na obale a v recenziách. Má kvalitne vystavaný príbeh, hoci s niekoľkými otáznikmi. To, že sa odohráva z časti v dystopickej budúcnosti a z časti vo virtuálnej realite, sú len kulisy. Navyše nie sú ani extra originálne, virtuálny svet, ako alternatíva toho skutočného, je obvyklá zápletka sci-fi románov. Ernest Cline si však vo svojej prvotine (vydaná v roku 2011) vytvoril vlastný subžáner, ktorý by som nazval young adult retro alebo young adult nostalgia. Obávam sa, že ani v knihe a ani v kine nie je možné na prvé čítanie (videnie) zachytiť a obsiahnuť všetky odkazy, hlášky, repliky a skryté významy (easter egg), ktoré sa podarilo do Ready Player One dostať. Aj napriek tomu, že som veľa poznal, knihu som čítal s dvomi pomocníkmi: Google a YouTube. Tápal som najmä pri japonských hrách a komiksoch, kaiju, tokusatsu...

Recenzia by mohla pokračovať otupným výpočtom odkazov na hry, filmy, seriály, komiksy, anime a hudbu. Veď už v prológu na strane 5 je citát z Krotiteľov duchov. Pre našinca pravdepodobne mnohé skryté narážky aj skryté zostanú, rovnako ako keby čítal anglický originál. Dôvod je jednoduchý. Väčšinu filmov vrátane Krotiteľov duchov a Návratu do budúcnosti a hudby sme svojho času „nasávali“ v češtine z VHS a MTV. A s oneskorením (i vďaka socialistickej cenzúre) voči zvyšku sveta. Mnohé odkazy dnešným čitateľom nič nehovoria, ďalšie mojim súčasníkom budú asi chýbať, lebo boli natočené niečo málo pred a po roku 1990. Napríklad Robot Jox, Mutronics/Guyver, Power Rangers alebo Ghost in the Shell (Kōkaku kidōtai). Dovolím si vystrihnúť poklonu slovenskému prekladu, Michala Jedináka (2016, IKAR, 2016 s filmovou obálkou), ktorý vo viacerých pasážach vkusne uvádza odkiaľ ten či onen citát pochádza.

Poďme k deju. Multimiliardár, programátor, geek, nerd a stvoriteľ virtuálneho sveta, de facto obdoby internetu s názvom OASIS, James Donovan Halliday (v OASISe ako Anorak) je hardcore fanúšik osemdesiatych rokov. Pre súčasníka je ťažko pochopiteľné, že dokáže mať rád absurdný anglický humor zoskupenia Monty Python a zároveň prvoplánové americké teenage komédie Johna Hughesa. Rovnako fandí skupine Oingo Boingo s ťažko identifikovateľným hudobným štýlom a legendárnym Pink Floyd. Vo svojom testamente a almanachu sa odvolá na túto svoju posadnutosť a tomu, kto nájde tri kľúče a rozlúšti sériu rébusov a hádaniek, získa obrovské imanie. Rozpúta sa doslova šialený hon za výhrou. Otázkou je, či by toľko ľudí, najmä teenagerov bolo schopných naučiť sa absurdné detaily o období niekedy medzi rokmi 1975-1990, najmä ak žijú v roku 2045 a nemajú čo do úst. Faktom je, že ľudia by v honbe za majetkom v hodnote 240 miliárd dolárov boli schopní zabíjať aj dnes. V každom prípade sa boj o výhru zmení na boj o slobodný prístup k OASISu. Na boj jednotlivca Dávida proti korporátnemu Goliášovi. OASIS neslúži len na únik (prienik) pred realitou, ale aj ako vzdelávacia a socializačná platforma pre všetkých, nielen pre bohatých.

Za kratší koniec bude ťahať ten, kto nikdy nehral žiadnu hru, najmä žáner arcade. Nepochopí veľa z herných mechanizmov, ktoré kniha popisuje (tu viac ocení film). Odmyslite si ale všadeprítomné odkazy a easter eggs a dostanete slušne vygradovanú naháňačku za pokladom, ktorá pomerne verne kopíruje herné princípy. Teda začínate s málom a sám, postupne svojho avatara vylepšujete, získavate skúsenosti, výzbroj a výstroj, spojencov, strácate a dobíjate energiu a „životy“, každý level je ťažší a zložitejší, no a na konci je... to už neprezradím. „Ítéčkári“ a nerdi si prídu na svoje a zrejme sa budú pýtať, či by OASIS bol technicky a ekonomicky udržateľný, najmä ak ľudstvo bojuje o zdroje a platí sa stabilnou kryptomenou. Otázne je, kde sú a ako sú chránené servery a či sú vlastnosti herných artefaktov naprogramované spravodlivo. Pre pamätníkov predsa len spomeniem niekoľko hier. Klasika Space Invaders, ktorú sme hrávali ešte na monochromatických monitoroch počítačov PMD, je na obálke knihy a je spomenutá aj v knihe. Viackrát. Dôležitú dejovú úlohu hrajú hry Adventure, Defender a  Pac-Man (u nás ako Pampúch). Ďalej sa tu spomína Donkey Kong (v podstate King Kong), Golden Axe či Smash TV....

Uniknite na chvíľu z reality, staňte sa rozprávačom Parsifalom a začítajte sa...

KNIŽNÝ SOUNDTRACK

Keďže v románe sa spomína množstvo kapiel, ba dokonca konkrétnych songov, skúste si cez Spotify alebo Deezer urobiť vlastný knižný soundtrack:

Oingo Boingo, Rush, Billy Idol, Duran Duran - The Wild Boys, Alan Parsons Project, Pink Floyd, Alan Silvestri (Návrat do budúcnosti), Police, Journey, R.E.M., Clash, They Might Be Giants, Devo, Van Halen, Bon Jovi, Def Leppard - Pour Some Sugar on Me, Beepers - Video Fever, New Order - Blue Monday, Billy Idol - Rebel Yell, Cyndi Lauper - Time After Time, L.A. Style - James Brown Is Dead, Blondie - Atomic, The Plimsouls - A Million Miles Away, John Wait - Change, Peter Gabriel - In Your Eyes, Bob Dorough - Three is a Magic Number, AC/DC - Deeds Done Dirt Cheap.

HODNOTENIE

Databazeknih.cz   91 % (1144 hodnotení)

Goodreads.com    4,2 z 5* (65 614 hodnotení, pričom 52  % dalo 5*)

ČBDB.cz   93 % (387 hodnotiteľov)

Amazon.com    4,6 z 5* (16 503 hodnotení, 74 % hodnotilo na 5*)

FILM

Ako funguje rok 2045 a popkultúra osemdesiatych rokov na veľkom plátne? Prekvapujúco dobre, ale toho roku bolo a bude uvedených toľko blockbusterov, že sa jednoducho na tento film zabudne.

Prvých dvadsať minút je nabitých vysvetľovaním toho, čo sa v OASIS dá robiť, nedá robiť, čo stojí „virutálna smrť“ a hráči / herci sa predstavujú in medias res, rovno vpádom do deja. Na rozdiel od knihy, kde sú tieto informácie dávkované postupne, to dostáva divák v riadne zhustenej forme a ešte podčiarknuté dynamickými pretekmi. Spielberg sa neubránil tomu, aby prihodil čosi aj z rokov deväťdesiatych, napríklad Mortal Kombat (1995).

Papierový denník, ktorý má v knihe hlavný hrdina Wade Watts je pre účely filmu nahradený štýlovým múzeom Halliday Journals, kde si vie prezrieť všetky záznamy a videá o Hallidayovi. Filmári tiež v rýchlosti odhaľujú veľké zbrane. Medzi inými aj „holy hand grenade“ – svätý granát známy z filmu Monty Python (ale aj hry Worms) alebo Zemeckis Cube, ktorá vráti čas o 60 sekúnd naspäť. Troška zamrzí, že celým dejom sa pomerne výrazne ťahá rozvíjajúci sa vzťah Parzivala a Art3emis a vďaka tomuto medovému motúzu sa mení aj pôvodné posolstvo. Darmo, žáner young adult je na programe dňa. Pre tých, ktorí knihu nečítali, je to vo filme akceptovateľné a prirodzené. Všetko funguje tak, ako má, postupne sa vysvetľujú detaily a motivácie jednotlivých postáv a zoskupení. Čo kvitujem: niektoré dejové linky z knihy sú vysvetlené lepšie, ako v knihe (mal som počas sledovania taký „aha“ moment niekoľkokrát).

Ako znalci popkultúry a románu Ready Player One dobre predpovedali, film o čosi viac odohráva v reálnom svete, ako vo virtuálnom. Pomerne luxusný priestor v scenári dostal Stanley Kubrick a jeho filmová verzia The Shining podľa románu Stephena Kinga. Potešia sa určite aj skalní priaznivci Lord of the Rings. Škoda, že ešte výraznejšie Spielberg nezdôraznil celosvetový ošiaľ spôsobený prísľubom obrovskej výhry. Aká veľká je popularita Parsifala a Veľkej päťky („Hight Five“) sa ukáže vlastne až keď Parsifal vyzve používateľov Oasisu, aby sa k nim pridali. V knihe medzi objavením prvého kľúča a indície po poslednú utečie veľa času, v ktorom si členovia Veľkej päťky užívajú (hoci im dýcha na krk IOI) na výslní a inkasujú slušné peniaze za účinkovanie v reklamách v rámci Oasisu. No a napokon veľa otázok vyvolá posledná scéna s Hallidayom, ale to je asi len „easter egg“ od scenáristov. Kniha túto scénu neobsahuje a teda ani nevysvetľuje.

HODNOTENIE

RottenTomatoes   Tomatometer 73 % (Audience Score 79 %, 4/5, počet hodnotiteľov 19 664)

CSFD.cz   84 % (8835 hodnotení)

iMDB.com   7,8 z 10 (130 030 hodnotení)

MOVIE OR BOOK

Súčasná doba je naklonená cyberpunku, noir, anime a retro veciam z osemdesiatych a deväťdesiatych rokov dvadsiateho storočia. Spomeniem len Altered Carbon, Blade Runner 2049, Pacific Rim, Rampage alebo Atomic Blonde. Koncerty zašlých hviezd eurodance a danceflooru vypredávajú celé koncertné haly. Trendy určite sledoval autor knihy Ernest Cline a sleduje ich aj Steven Spielberg. Ready Player One je do prasknutia nadupaný odkazmi na popkultúru dôb minulých. Mnohé z nich smerujú na Spielbergove filmy alebo filmy, ktoré zastrešil ako producent.

Ak som knihu nazval young adult nostalgia, tak od filmu očakávam, že bude mať nálepku „pre pamätníkov“, ale s najmodernejšími filmovacími postupmi. Aby sa Spielberg vyhol ohováraniu, že použil iba svoje filmy a neplatil (sám sebe) autorské práva, prípadne, že sám seba zámerne paroduje, tak vo filme je dôraz kladený na iné filmy a sú tu aj odkazy na novšiu popkultúru (a ďalšie pozmenené dejové línie), aby rozšírili publikum.

S odstupom času možno napísať, že Ready Player One zarezonoval hlavne medzi geekmi, i keď stále tvrdím, že nie iba pre nich. Keďže film bude kvôli desiatkam odkazov nutné vidieť viackrát predpokladám, že ešte bude generovať tržby v podobe DVD alebo BluRay. Očakával by som, že tieto nosiče budú medzi bonusmi obsahovať aj „vysvetlivky“. Už dnes sú na mnohých portáloch tvz. „vykladači“, ktorí film skúmali a všetko snáď okienko po okienku. Každú scénu, odkaz, repliku vedeli recitovať a poznali jej mytologické a historické pozadie.

Ak si chcete užiť filmovú popkornovú „jendohubku“, pozrite si film. Ak sa chcete viac vnoriť do „katalógu popkultúry“, prečítajte si knihu. Film a kniha sú v tomto prípade dve odlišné diela, vrátane záverečného posolstva.

Foto: Juraj Púchlo

ČO ČÍTAŤ A ČO POZERAŤ ĎALEJ?

Z kníh mi Ready Player One najviac pripomínal Erebos: Hra, ktorá zabíja - Uršula Poznanski (2011, Fragment), ale jej dej aj slovenský preklad sú zúfalé, prehrýzol som sa ňou len s ťažkosťami. Druhou knihou je kultová Enderova hra - Orson Scott Card (2008, Laser Books). Tretím tipom môže byť Chlapec z kociek - Keith Stuart (2017, Nakladatelství PLUS, patrí do skupiny albatrosmedia.sk). Čo sa týka filmov, mám veľmi uľahčenú úlohu, nakoľko kniha  samotná odkazuje na kopec filmov. Ak v osemdesiatych rokoch vládol sci-fi produkcii Spielberg a Lucas, tak v teenagerských komédiách dominoval John Hughes. Natočil napríklad Voľný deň Ferrisa Buellera, Báječná chvíľa, Ridgemont High, Kráska v ružovom, The Breakfast Club. Významnú úlohu zohrávajú filmy Excalibur, Ladyhawke (Jastrabia žena) a Monty Python a ich Svätý Grál. Stretnete sa tu s odkazmi na filmy a seriály Akira, Gundam, Highlander, Návrat do budúcnosti, Vojnové hry, Knight Rider, Krotitelia duchov, Hviezdne vojny, Indiana Jones, Ozajstný génius, Radšej zomrieť, Pomsta šprtákov, Goonies, Iron Giant aj Godzilla, Spaced, Firefly, Macross, 2010 Vesmírna odysea, Phantasm, Mlčanie jahniat, Dobrodružstvá Buckaroo Banzaia naprieč 8. dimenziou...

Ak by som mal Ready Player One ako film predsa len niekde zaškatuľkovať, určite patrí do rovnakej množiny ako Enderova hra, Tron, Trináste poschodie, Avatar, Final Fantasy a The Matrix. Z komediálneho žánru mu je najbližší film Pixely.