Trilógia „Vzpomínka na Zemi - Liou Cch’-sin“

Z Číny do našich končín prichádza preklad globálne úspešnej hard sci-fi trilógie Vzpomínka na Zemi. Pre fanúšikov je to „must have“, takto pred Vianocami dostupná je aj v darčekovom troj-balení. Vo svete sa predalo už vyše 8 miliónov výtlačkov. Na základe pozitívnych ohlasov má na práve na seriálovú adaptáciu zálusk Amazon.

Foto: Juraj Púchlo

Problém tří těles

Pre našinca môže byť čínsky autor rovnako exotický ako stretnutie človeka s mimozemskou civilizáciou. Liou Cch‘-sin je však skúsený matador a čelný predstaviteľ novej generácie čínskych autorov sci-fi. Deväťkrát obdržal najprestížnejšiu čínsku žánrovú cenu Galaxy, raz získal titul veľmajstra čínskojazyčnej sci-fi a ako vôbec prvý Ázijčan v histórii získal tiež cenu Hugo v kategórii najlepší román. Je až zarážajúce, že trilógiu nepísal ako spisovateľ na plný úväzok, pretože citujem „čínsky trh je pre tento žáner príliš malý (?!).“ Aj to píše vraj len vtedy, ak má tvorivé obdobie, ale často nenapíše vôbec nič veľmi dlho, lebo nemá inšpiráciu. Vyštudoval North China University of Water Conservancy and Electric Power a pracuje ako počítačový inžinier v štátnej elektrárni. Myslím, že po celosvetovom úspechu trilógie už asi ani nemusí a ak sa ešte romány sfilmujú, tak si tú elektráreň kúpi.

Môj prvý dojem z knihy „Problém tří těles“ bol „famózna kombinácia Nádácia, Erebos, Bratia, Ready Player One a Kontakt - písaná v modernom nelineárnom štýle s mnohými retrospektívnymi zastávkami a v závere i z pohľadu iných rozprávačov.“ Najmä prirovnanie Liou Cch‘-sina k Asimovovi je skutočne trefné. Ako fanúšik hard sci-fi a Nadácie som rád, že podobne ambiciózne a detailne premyslené diela vznikajú aj dnes. Trilógia reštartovala záujem o sci-fi a zaradí sa na čestné miesto do mojej knižnice.

Napriek hrúbke knihy (442 strán) si autor vystačil s pár postavami a výborným spádom. Nikde som sa nenudil, kniha nemá hluché miesta. Ocenil som aj to, že postavy sú menovite popísané na začiatku knihy, lebo v čínskych menách (ktoré sa píšu v tvare priezvisko meno a v texte sú i skloňované) som spočiatku strácal prehľad. Pomôcka príde vhod, keď sa k čítaniu budete vracať po dlhšej pauze. Značná časť románu sa točí v reáliách čínskej kultúrnej revolúcie. Som zvedavý, ako túto kontroverznú časť histórie zobrazia filmári respektíve ako veľmi budú tvorcovia politicky korektní. Palec hore pre vydavateľstvo Host aj za to, že aj napriek toľkým stranám išli do poznámok pod čiarou a vysvetľujú rôzne dobové udalosti a názvy organizácií, ktoré by si inak čitateľ musel prácne hľadať. Tiež sú tu vysvetlené aj čínske znaky, lebo Liou Cch’-sin kreatívne využil čínske obrazové písmo, ktoré má viac významov (ešte viac je to viditeľné v druhej časti - Temný les). Zdôrazňujem, že preklad bol z anglického vydania s prihliadnutím na čínsky originál. Páči sa mi aj forma kratších kapitol. Dodáva to čítaniu dynamiku, rovnako ako rôzne formy kapitol – retrospektíva, rozhovor = výsluch, vedecká správa, záznam.

Autor vplieta do deja rôzne filozofické, environmentálne a kultúrno-politické otázky. Sám v jednom rozhovore povedal, že práve kultúrna revolúcia v Čine bola najvhodnejšia pre vytvorenie postavy, ktorá v podstate pošle pozvánku cudzej inváznej civilizácii: „Bolo to také temné a absurdné obdobie, že oproti nemu blednú dokonca aj dystopické romány ako 1984 od Orwella“. Liou Cch’-sin vedel o čom píše, narodil v roku 1963 v Yangquan práve počas kultúrnej revolúcie.

Autor do deja úplne prirodzene vplieta myšlienky ťažkého kalibru. Pohráva sa napríklad s myšlienkou biliardovej gule letiacej rýchlosťou svetla od Asimova a vzápätí kontruje čiernou labuťou od Taleba a na to prileje odkaz na Knihu premien (I-ťing). Rovnako ľahko prechádza od mechaniky vesmírnych telies, cez fyziku až po tvorbu počítačového programu a algoritmov. Výborne je vykreslené, ako sa svet polarizuje na skupiny, vrátane tých, ktoré naklonené invázii cudzej civilizácie, napríklad pozemsko-trisolaranská organizácia (PTO) a s ňou jej jednotlivé frakcie adventisti, lojalisti a survivalisti.

Temný les

Temný les priamo aj prostredníctvom niekoľkých postáv nadväzuje na prvú časť. Opäť sa netají odkazmi na slávnych autorov vrátane Asimova a jeho Nadáciu (vedeli ste, že čínsky výraz pre Foundation (Nadácia) je rovnaký ako pre Al-Kaida?), Mechanický pomaranč Kurta Vonneguta a podobne. Keďže ide o globálne ohrozenie inváznou flotilou mimozemšťanou sú tu zapojené veľké celosvetové inštitúcie, autor pochopiteľne inklinuje viac k Číne (nakoniec vo filme a knihe Kontakt postavia druhý stroj paralelne s prvým v Číne, krajine neobmedzených možností). Pre Čínu a ázijské krajiny je všeobecne typický kolektivizmus, preto sú v románe na riešenie každého problému ustanovené globálne alebo lokálne komisie, úrady, organizácie alebo aspoň pracovné skupiny. Asi aj preto nemajú knihy jedného zásadného samostatného (kladného) hrdinu, prvohýbateľa.

Páči sa mi, že rovnako ako Asimov, si aj v druhej časti Spomienok na Zem vystačí s niekoľkými postavami. Asimovovi postačoval len odkaz Harryho Seldona v časových schránkach a jeho nasledovníci, čínsky autor si pomohol hibernáciou, aby niektoré postavy dostal do budúcnosti. Napokon aj Projekt Mandala, ktorý vzniká počas krízovej éry, nesie veľa prvkov z Asimovovej Nadácie. Rovnako napríklad vznikajú jeho tieňové organizácie a projekty. Podobne ako v Isaacovej kultovej ságe aj čínsky autor rozohráva s čitateľom komplikovanú hru. Vytvorí prepracované a veľké teórie, provokatívne myšlienky, tajné plány, utajené aj pred ich tvorcami, ktoré však po desiatkach strán deja rozseká pár vetami a ukáže, aké boli nedokonalé a priehľadné. Dej však nestojí a vzápätí Liou Cch’-sin čitateľa zavalí ďalšími famóznymi nápadmi a zvratmi a predošlé myšlienky necháva odstrihnuté ležať v prachu dejín. Rovnako ako Harry Seldon operuje so svojou psychohistóriou, má hlavný hrdina Temného lesa, meditátor Luo Ťi, od začiatku axiómy kozmickej sociológie. Napokon stoja tu oproti sebe dve society, dve civilizácie. Jedna na Zemi, druhá v inváznej flotile z Trisoalris. Paradoxne globálna spolupráca ľudskej rasy a jednota pri riešení invázie je – čo je opäť prirodzené a ľudské – v nedohľadne. Časť ľudí začína prepadať defétizmus, zmierili sa s porážkou. Časť na protest a z nostalgie žije na povrchu, pričom ostatní bývajú v mestách pod zemou. Posledná tretina knihy mi zľahka pripomenula Enderovu hru (Orson S. Card), Sféru (Michael Crichton) a Pandorum (inšpirovaný románom Non-stop, Brian W. Aldiss).

Vzpomínka na Zemi

Prudko výbušná nálož poznatkov z rôznych odborov a veľkolepý záver trilógie. Najlepšie ingrediencie z prvých dvoch dielov, doplnené a okorenené až po nepochopiteľné finále. Je tu všetko. Humanoid Sofon, ktorý viac ako jasne odkazuje na Asimova a jeho dlhovekého robota menom R. Daneel Olivaw, ktorý počas života zastával rôzne úlohy. Vesmírne mestá plné vesmírnych kolonizátorov, hibernácia, hviezdne vojny, genocída, technické vynálezy, psychologické aspekty pobytu a cestovania vo vesmíre, čierne diery, ovplyvňovanie fyzikálnych zákonov, fraktály, teória superstrún... Autor predvádza maniakálne nadšenie z astronómie, fyziky, kozmológie, histórie, psychológie a mnohých ďalších odborov. Realitu mieša s imagináciou tak precízne, že neviete rozlíšiť či ide o „science-fictional thinking“ teda sci-fi myslenie alebo scientific thinking, teda vedecké myslenie. Ani sa nečudujem recenzentom, ktorí špekulujú, či to vôbec bol schopný napísať jeden človek - počítačový inžinier, ktorý to písal popri práci v štátom vlastnenej elektrárni. Opäť úplne prirodzene a nenútene odcituje Kafku, potom spomenie dielo E.A. Poe-a, nato vysvetľuje štvrtý rozmer aj stretnutie s dvojrozmerným priestorom, medzitým spomenie pud sebazáchovy, stádový efekt, zmieni film Vlna (Die Welle) a totalitnú spoločnosť. Nebojí sa ísť vo svojej fantázii mnohonásobne ďalej ako za rok 2300. Opäť nepoužíva veľa postáv a ani nejde do hĺbky ich psyché. Naopak na postavách ukazuje, ako dokáže jeden človek zvrátiť vývoj dejín a ako sa s postupom času mení jeho vnímanie spoločnosťou. Z vydedenca a renegáta až po hrdinu, legendu a spasiteľa.

Ako napísal A.C. Clark „Každá dostatočne pokročilá technológia je na nerozoznanie od mágie.“ To, čo si dnes nevieme predstaviť, na istej úrovni môže byť magické, nepochopené a nepochopiteľné (preto som napísal „nepochopiteľné finále“). Sám autor v jednom článku povedal, že tretí diel trilógie písal viac podľa svojho vkusu a záver chcel doviesť do maximálneho možného extrému. Do extrému najmä na čínske pomery, pretože tu sa apokalyptická sci-fi takmer nevyskytuje.

Detské vesmíry, paralelné vesmíry, vesmír vo vesmíre, teória strún, dva časy, to sú len niektoré koány (iracionálne, nelogické hádanky pri meditácii), ktoré autor predkladá čitateľovi. Musíte nad nimi uvažovať, občas sa vrátite, aby ste pochopili, ako to vlastne myslel. Alebo aj nie. Ako napríklad vysvetliť dieťaťu, prečo vo vesmíre nie je hore, dolu ani vpravo a vľavo a že je nekonečný (alebo neohraničený?). Fantasy rozmer dodávajú románu tri Jun Tchien-mingove rozprávky a ich interpretácia, ktoré mi pripomenuli Ready Player One, kde sa ale lúštili odkazy na popkultúru osemdesiatych rokov.

Autor predznamenáva záver už na prvých stranách svojho 746 stranového laboratória pre myšlienkové experimenty. Nie je to tak, že by lepil piate cez deviate a písal o tom, čo mu práve napadlo, aby knihu umelo nafúkol. Predvádza majstrovské intelektuálne cvičenie. Už len logicky usporiadať časové osy a rátať z dĺžkami cestovania signálu a svetla vo vesmíre je obdivuhodné. Oproti prvým dvom knihám do deja vstupuje akýsi rozprávač – vysvetľovač a šesť častí nemá samostatné názvy, ako pri predchádzajúcich dvoch knihách.

Foto: Juraj Púchlo

HODNOTENIE

Trilógiu vnímam ako celok, ale hodnotenia sú ku každej knihe zvlášť:

Problém tří těles 

Databazeknih.cz 82 % (323 hodnotení)

Goodreads.com 4,04 z 5* (75 920 hodnotení, z toho 36 % dalo 5*)

ČBDB.cz 89% (126hodnotení)

Amazon.com 4,2 z 5* (1858 hodnotení, 58 % hodnotiteľov dalo 5*)


Temný les

Databazeknih.cz 88 % (164 hodnotení)

Goodreads.com 4,4 z 5* (32 124hodnotení, z toho 55 % dalo 5*)

ČBDB.cz 96% (68 hodnotení)

Amazon.com 4,5 z 5* (705 hodnotení, 71 % hodnotiteľov dalo 5*)


Vzpomínka na Zemi

Databazeknih.cz 94 % (77 hodnotení)

Goodreads.com 4,45 z 5* (23 218 hodnotení, z toho 59 % dalo 5*)

ČBDB.cz 98% (32 hodnotení)

Amazon.com 4,6 z 5* (584 hodnotení, 76 % hodnotiteľov dalo 5*)

FILM

Pôvodne začali prvú knihu natáčať Číňania s rozpočtom okolo 30 miliónov dolárov, režisérom bol Fanfan Zhang. Premiéru mal mať v roku 2017, ale v roku 2016 bolo oznámené, že film bol na neurčitý čas odložený kvôli internému problémom a meškaniu termínov v spoločnosti a šepkalo sa o „zlej kvalite“. Držiteľ práv YooZoo Pictures, nebol schopný film dokončiť. V roku 2018 sa začali šíriť správy, že Amazon kúpi filmovacie práve za jednu miliardu dolárov, pričom plánuje natočiť tri série seriálu. YooZoo Pictures však nepotvrdili, že by ich Amazon kontaktoval s ponukou a rovnako autor sa o chystanom projekte dozvedel z médií. Tak uvidíme...

MOVIE OR BOOK

Trilógia je to najlepšie v rámci žánru hard sci-fi, čo si môžete v súčasnosti prečítať, ba dovolím si tvrdiť, že patrí medzi to najlepšie, čo som za ostatné roky čítal. Určite je možné veľa atribútov knihe vytknúť, ale nepoznám ani čínsky originál, ani anglický preklad, ani nie som odborník na všetky vedy a odborné termíny, ktorými autor navidomoči svižne pláva, aby som vedel kvalifikovane posúdiť vedu a "nevedu". A tak to bude zrejme pri väčšine laických čitateľov. S celou trilógiou je to podobné, ako keď natočili The Matrix. Chcete jednoducho ešte dve pokračovania, aby ste vedeli, ako to dopadne, hoci sa dalo predpokladať, ako to celé skončí. Ako tvrdí Liou Cch’-sin: „Pokiaľ ide o budúcnosť ľudstva, som v podstate optimista. Stále ale existuje aj možnosť nesprávnej voľby.“

ČO ČÍTAŤ A ČO POZERAŤ ĎALEJ?

Isaac Asimov, všetky jeho knihy o Nadácii a Koniec večnosti. Enderova hra (Orson S. Card), Sféra (Michael Crichton) a Non-stop (Brian W. Aldiss), Duna (Frank Herbert) a 1984 (George Orwell). Čokoľvek od Arthura C. Clarka a Stanislava Lema. Prečítajte si Kontakt (Carl Sagan). Do čínskej histórie kultúrnej revolúcie vás uvedie dvojica kníh Bratia (Ju Chua). Do virtuálnej reality hier zasa Erebos – hra, ktorá zabíja (Ursula Poznanski) a Ready Player One (Ernest Cline).

Sám autor odporúča ďalších autorov sci-fi: Ted Chiang, Robert J. Sawyer, Ray Bradbury, Neil Gaiman, Paolo Bacigalupi a s faktografických odporúča Gustave Le Bon – Psychologie davu (Portál).

Pozrite si aj Elysium (2013), Gravitácia (2013), Pandorum (2009), Interstellar (2014), Arrival (2016), Marťan (2015) alebo sfilmované knihy uvedené vyššie, napríklad 2001: Vesmírna odysea (1968).