Kniha Svetlo medzi oceánmi alebo film Svetlo medzi oceánmi? 

Hovorí sa také klišé, že zúfala doba si vyžaduje zúfale činy. Jedno rozhodnutie môže byť len prípravou na ďalšie, až z nich je napokon neúnosná séria. Každý ďalší kompromis a udalosť sa ukazujú ako situáciu zhoršujúce. Svetlo medzi oceánmi rozpráva ťažký príbeh stretu emócií a rácia, až mráz behá po chrbte.

Foto: Juraj Púchlo

KNIHA

Ak by sa príbeh mal niekde katalogizovať, tak by to bolo medzi urbánne legendy alebo urbánne mýty. To sú všetky tie príbehy, ktoré sa stali dedovi vášho známeho, ktoré nikto nikdy nepotvrdí, ale sú časom tak vyšperkované, že sa dobre počúvajú. Dokonca si radi vypočujete aj inú verziu alebo obmenu príbehu. Je to ten typ príbehov, ktoré „píše sám život“. Všetky pochádzajú z množiny s názvom "stratené deti, ktoré nachádzajú po rokoch svojich pravých rodičov a súrodencov...".

Austrálska spisovateľka M. L. Stedman na modernú legendu išla inak. Zápletku svojho prvého románu (vydaný 2012) popisuje najmä z pohľadu muža, Toma Sherbourna. Pripravila si pôdu postupným odkrývaním vojnovej traumy, ktorá doženie muža až na pustý ostrov, aby sa stal správcom majáku. M.L. Stedman sa snažila čo najviac zdôrazniť rozpoltenosť a dilema. Ostrov s majákom sa volá Janusova skala. Janus (alebo Jánus) bol v rímskej mytológii boh dvoch tvárí, patrón vrát, dverí, vchodov, začiatkov a koncov. Prvý mesiac v roku Január vznikol práve zo slova Janus. Pri ostrove sa stretávajú dva oceány Indický a Veľký južný oceán (Veľký austrálsky záliv). Stretáva sa tu v protiklade drsná príroda s jej nekompromisnými zákonmi a túžba po obyčajnom ľudskom šťastí, pokoji a teple domova. Strohé vybavenie ostrova kontrastuje s bohatým vnútorným životom postáv (hoci tu mohla ísť autorka ešte viac do hĺbky). Jeden a pol kilometra zelene verzus milióny hektolitrov vody. Autorka niekoľkokrát zdôrazňuje deň a noc, tenkú hranicu medzi životom a smrťou, vojnovým hrdinstvom a masovou vraždou. Samotný maják má ako symbol viac významom: istota v neistote pri navigácii pre námorníkov, nádej, svetlo v tme, ale aj signál hrozby.

„Boh domových dverí. Vždy dáva pozor na obidve strany, aby všetko videl. Január sa pozerá dopredu na nový rok a dozadu na starý rok. Vidí minulosť a aj budúcnosť. Aj ostrov sa pozerá na dva rôzne oceány, dolu k južnému pólu a hore k rovníku,“ hovorí v románe Tom. On sám bojuje medzi tým, s čím sa zdôveriť (aj vlastnej žene) a čo si nadobro ukryť vo svojom vnútri. Zmieta sa medzi minulosťou a prítomnosťou a minulé rozhodnutia majú dopad aj na jeho budúcnosť. Vina a trest. Ublíženie a odpustenie. Rozpoltenosť sa najviac ukáže práve pri kritických rozhodnutiach, ktoré sú proti predpisom, ale hlboko morálne, alebo naopak: predpisové a zákonné, zato leptajúce morálku a dušu. Rozpoltenosť je aj medzi mužským a ženským princípom. Neskôr má Isabel dilema medzi rolou manželky a rolou matky. Pri čítaní zrejme budete uvažovať podobne ako Tom: že smrť ho vo vojne ušetrila, aby mu mohla neskôr zobrať deti...

Malá komunita mestečka Point Partageuse je poznačená stratou mnohých vo vojne a ďalších v drsnej austrálskej prírode plnej jedovatých zvierat a nebezpečných nástrah. Len boháči majú ten luxus myslieť na minulosť, utápať sa v strate, ale väčšinou je jednoduchšie zabudnúť, pobiť sa s osudom a kráčať ďalej. „História je to, na čom sa všetci dohodnú.“ píše autorka. História a minulé rozhodnutia sú vecou interpretácie. Každý má svoj uhol pohľadu, svoj kúsok pravdy. Jeden vidí zámer, ďalší náhodnú zhodu okolností, iný prešpekulovanú hru alebo vleklé nedorozumenie a život v pohodlnom klamstve.

Spočiatku mi v knihe vadili časté prirovnania, ale vzhľadom k všeobecnej neznalosti austrálskej prírody a „mindsetu“ života v odlúčení asi boli potrebné. Úvod je presiaknutý spomienkami na vojnu a kontrafaktuálnou budúcnosťou, čo by bolo keby (keby prežili, sa vrátili, zorali polia, dokončili školy....). Naproti tomu záver románu mi príde, ako keby ho dopísal niekto iný. Košaté rozohranie zápletky a psychológia postáv, na ktorú má značný vplyv I. svetová vojna, jej traumy a smrť, v závere vystrieda skratkovitosť a neoriginálne vyvrcholenie. Hoci román končí po II. svetovej vojne (asi v roku 1950), tá je spomenutá len v náznaku, hrdinov knihy sa už ani vzdialene netýka.

Ako človek, ktorý sa zaujíma o rôzne kognitívne omyly som ich napočítal niekoľko a kvitujem, že sú dobre opísané: napríklad trvanie na pôvodnom rozhodnutí (choice-supportive bias), potvrdzovacie skreslenie (confirmation bias), kedy sú zámerne vytiahnuté a uprednostnené len tie udalosti a fakty, ktoré podporujú niečí názor a interpretáciu (hoci aj obe nesprávne), averzia k strate (loss aversion), sociálne schválenie, ospravedlňovanie systému (system justification) či tlak skupiny.

HODNOTENIE

Databazeknih.cz 90 % (514 hodnotení)

Goodreads.com 4,01 z 5* (337 774 hodnotení, z toho 32 % dalo 5*)

ČBDB.cz 90% (76 hodnotení)

Amazon.com 4,5 z 5* (13 997 hodnotení, 61 % hodnotiteľov dalo 5*)

Zdroj: CSFD.cz

FILM 

Čo je to malý fliačik zeme a svetielko majáku oproti nekonečnému vesmíru a miliardám hviezd? Ako kvapka v oceáne. Vizuálne remeselne zvládnutý film o krásnej i keď drsnej dobe, kedy sa oplatilo čakať na toho druhého a písať si dlhé listy. Melancholické, staromódne, s výbornými kulisami nežičlivej prírody a hudbou, ktorú skomponoval Alexandre Desplat (ten má na svedomí napríklad Kód Enigma, Extrémne nahlas a neuveriteľne blízko, Tvar vody,  Isle of Dogs, Suburbicon,...). Ako celok sugestívne, uveriteľné, stále tušíte, že sa niekde zakráda čosi nedobré.

Na rozdiel od knihy poskytuje film z roku 2016 akoby tretí rozmer a mnohé vysvetľuje a spresňuje. Napríklad to, že maják je parafrázou na svetlo vnútri človeka. Trojica hercov Fassbender, Vikander, Weisz predvádzajú skvelý koncert emócií. Najmä Isabel je nahnevaná sama na seba. Veľmi chce už aj kvôli bratom, ktorí zahynuli vo vojne aj kvôli rodičom, ktorí jej odchodom na maják v podstate osireli, byť matkou. Priviesť na svet vnúčence. Ešte viac je tu kladený dôraz na jej vnútornú rozorvanosť, chce byť síce matkou, ale zároveň aj lojálnu manželkou. Tom je bezmocný introvert, netuší ako má pomôcť. Filmu na uveriteľnosti pomohlo i to, že Fassbender a Vikander tvorili pár aj mimo natáčania (vzali sa toho roku). Weisz je štandardne skvelá, úloha utrápenej čiernej vdovy jej sadla.

Možno sa vám bude zdať, že deti sa vo všetkých filmoch rodia počas búrky, ale na druhú stranu strach, hormóny a ďalšie okolnosti môžu byť spúšťačom pôrodu. Výborne zvládnutá je následná scéna s ladičom pián (tak som si to predstavoval aj pri čítaní románu). Film oproti románu ešte viac zvýrazní ďalšiu rozpoltenosť: rozpoltenosť sveta detí a sveta dospelých. Detskej logike sa ťažko vysvetľuje to, kto je biologický a kto adoptívny rodič, kde sú neviditeľné hranice medzi poskytnutou láskou a zákonom a čo znamená, keď túto tenkú líniu niekto zámerne prekročí.

Škoda, že dilema námorníka Bluea nevyznelo vo filme lepšie. Suma 3150 guineí v tej dobe bola asi ako dnešných 351000 eur, teda celý majetok. Scenárista a režisér v jednej osobe Derek Cianfrance výborne prepojili scénu s koňom v závere s pointou, ktorú si človek pri čítaní neuvedomí tak zreteľne a nahlas. Veľa ľudí prišlo pred vojnou a počas vojny o rodičov, bratov, sestry, manželov. Mnohí emigrovali a začínali buď sami alebo s novými, adoptívnymi rodičmi, na inom konci sveta a s holou riťou. Napokon záležalo na ich húževnatosti, či sa z ich stali boháči, vojnoví hrdinovia alebo zahynuli na mori vyštvaní komunitou. Lepšie vyniká paralela s Lucy-Grace, ktorá tiež môže začať znova, rovnako ako Isabel a Tom.

HODNOTENIE

Rottentomatoes.com  Tomatometer 60 % (Audience Score 61 %, 3,5 z 5, počet hodnotení 13 597)

CSFD.cz  77% (3236 hodnotení)

IMDB.com 7,2 z 10 (42 343 hodnotení)

MOVIE OR BOOK

Kniha rozhodne stojí za prečítanie. Nie je to typické „babské“ čítanie ani červená knižnica, hoci nesie prvky z týchto žánrov, ale skôr pekný urbánny mýtus, ktorý sa mohol stať. Čo sa týka technickej stránky knihy, na strane 54 je preklep, alebo nedoklep, „neskúsen“, namiesto „neskúsene“. Film je destilátom príbehu, vynecháva niektoré viac či menej podstatné scény (viz spoilery) a naopak sústreďuje sa na vizuálnu a hudobnú zložku. Čo sa mi páčilo je to, že do popredia kladie hlavnú líniu románu - lásku medzi dvomi ľuďmi – čo môže v knihe pri tom množstve tragických udalostí a retrospektívy všetkých postáv čitateľovi unikať zo zorného poľa. Odporúčam poradie kniha a film. Napriek tomu, že budete vedieť ako film skončí, dodáva knihe akoby tretí rozmer, lebo nám mestským suchozemcom sú rozľahlosť oceánu a samota strážcu majáku ťažko predstaviteľné.

ČO ČÍTAŤ A POZERAŤ ĎALEJ?

Tretia štvrtina románu pripomína Heidi. Vytrhnutá z idylického vidieka, uvrhnutá do mesta, medzi prísnych pestúnov, aby sa napokon vrátila k starému otcovi do Álp. Tragickosťou a samotou iba so svojimi úvahami mi pripomenula román Deň dlhší ako ľudský vek od kirgizského spisovateľa Čingiza Ajtmatova a rozhodovacou dilemou sa podobá na čítankový román Sofiina voľba (William Styron).

Medzi filmy s podobnou tematikou by som zaradil Želary (2003) a Návrat do Cold Mountain (2003), nepredvídateľnosťou osudu a smrti, ktoré dajú dokopy hlavných hrdinov Ples príšer (2001). Aby človek „navnímal“ aj prostredie je dobre pozrieť si film Australia (2008) s Nicole Kidman. Soundtrack mi miestami pripomínal ďalší skvost Piano (1993), i keď jeho dej sa odohráva skôr, v polovici 19. storočia a na Novom Zélande. ČSFD ako podobné filmy odporúča ešte Ztracený Izaiáš (1995) a Ostrov naděje (2008), ale tie nemajú priaznivé hodnotenia používateľov.

* SPOILERY *

Vynechali scénu, ako na začiatku Tom zachráni Hannah pred znásilnením. Tiež vynechali to, že sa Isabel s ním bavila pri kŕmení čajok, že ich kŕmili spoločne.

V knihe jej zomrú tri deti, vo filme dve. Na pochopenie okolností okolo Lucy-Grace to až dosť.

Pasáž, ako sa Isabel tajne stretávala s Lucy v parku, vo filme chýba, ale nemá vplyv na celkový dej.

Myslím si, že Fassbendera moli namaskovať ešte staršieho, predsa len uplynulo 32 rokov (film začína 1918 a končí 1950).